znova sa hovorí o „Západe“ a „Východe“ a tieto pojmy znova rozdeľujú našu spoločnosť. Zjavne sú tu rôzne názory na to, kam patríme, alebo kam by sme mali patriť. Pritom je ťažko povedať, či a ako bežná verejnosť týmto termínom rozumie. Prečo sa teda o nich teraz toľko a tak vášnivo hovorí?

Najskôr k nám, Slovensku, hoci nie sme jediná krajina, kde sa o tom hovorí. Nebude na škodu pripomenúť si to, kde sa zemepisne nachádzame. Stredná Európa nie je Benelux, nie je Francúzsko. Ležíme skrátka tam, kde ležíme. Sme tak trochu „pod kolesami“. Nemá zmysel nad tým bedákať, treba si to uvedomiť. To sa týka aj historickej minulosti. Tento región viackrát zasiahli invázie z východu. Mongolský vpád sa kedysi zastavil tu, v podunajskej nížine. Stopäťdesiat rokov sa na našom území bojovalo s Osmanskými Turkami. A aj na konci druhej svetovej vojny, v štyridsiatom piatom roku odtiaľto nevyhnala nacistov Armáda spojených štátov ani Britská armáda, ani Slobodní Francúzi. Bola to Sovietska armáda: so všetkými dôsledkami, ktoré nás neprirodzene vytrhli z nášho civilizačného prostredia na desaťročia. Podotýkam, že sa to netýka len Slovenska. Naši susedia – Poľsko, Maďarsko – na tom nie sú o nič lepšie, ba v niečom horšie.  To je aspoň jedna objektívna príčina, prečo je táto téma u nás dôležitá. 

Sú tu však aj subjektívne dôvody, viac či menej racionálne, ktoré dodávajú pojmom „Západ“ a „Východ“ význam. Môžu v tom byť čiastočne nejaké zakorenené ľudové predstavy. Čiastočne môžu byť zdedené z doby komunizmu. Ale tým  nie je povedané všetko. Komunizmus u nás padol pred vyše tridsiatimi rokmi. To bol akiste dôvod na radosť, osviežujúci závan slobody, príležitosť po dlhej dobe sa slobodne nadýchnuť. Zároveň to však bol začiatok veľkých zmien, ktoré veľké množstvo ľudí muselo absorbovať vo veľmi krátkom čase, nutnosti adaptovať sa na nové podmienky a pravidlá hry. Tie zmeny boli stresujúce a pre mnohých prinášali pocit vykorenenosti, straty orientácie, bezradnosti  a bezmocnosti voči neosobným silám a procesom, ktoré nedokážu ovplyvniť.

Nešlo len o prechod k demokracii. Demokracia sama za to nemôže; bolo tu mnoho iných faktorov spojených v neposlednom rade s globalizáciou a nástupom nových technológií, so všetkými ďalšími následkami.