venujete sa písaniu o klimatických patreniach, ktoré sú založené na vedeckých dôkazoch – evidence-based. Ako by ste tento termín vysvetlili našim čitateľom?

Tradičný environmentalizmus je často založený skôr na emóciách ako na vede či logike. Z toho však vyplýva, že environmentálni aktivisti sa počas toho, keď bojujú za riešenia problémov, dopúšťajú omylov. A niektoré z týchto omylov, napríklad odpor proti jadrovej energii, ktorá je nevyhnutne potrebná, ak chceme znížiť emisie skleníkových plynov, našej planéte a životu na nej viac ubližujú, ako pomáhajú. Aby sme problémy, ktorým bezpochyby čelíme, vyriešili, potrebujeme konať na základe dôkazov – anglicky evidence.

Tie nám umožňujú vedieť, čo presne je v neporiadku, a potom to na základe nášho poznania môžeme riešiť. Nanešťastie, v rámci environmentalistického hnutia toto nie je bežný postoj. Aj tak ho však pokladám za kľúčový a obhajujem ho.

je to teda tak, že dnešné opatrenia na zmiernenie klimatických zmien nie sú spravidla postavené na evidence-based prístupe, aký spomínate? Zvyčajne sú totiž súčasťou kampaní aj údaje, merania, čísla, teploty... je teda ten základ zložený z dôkazov, alebo nie?

Ono je to tak, že ľudia si z dostupných dôkazov vždy vyberú, čo im vyhovuje, a v tomto nie sú aktivisti výnimkou. Ja som v minulosti pôsobila v prominentnej environmentalistickej skupine a odišla som odtiaľ, pretože som bola svedkom, ako ťahajú čísla z rukáva a vytvárajú desivé príbehy o všetkom možnom, čo sa stane kvôli klimatickej zmene. Strašenie pritom vôbec nie je nutné, realita sama je dosť znepokojivá. Tvrdím však, že ak ľudí strašíte apokalyptickými scenármi, môže sa vám to aj vypomstiť, pretože vystrašení ľudia rezignujú, upadnú do uvažovania, ktoré za každým rohom vidí súdny deň, a dostanú prehnanú eko-úzkosť.