Vydavateľ | W PRESS |
Väzba | mäkká |
Počet strán | 232 |
ISBN | 978-80-89879-07-6 |
Žáner | populárna veda |
EAN | 9788089879076 |
knihy. Nové štvrté pokračovanie populárnej série pre milovníkov vedy.
Štvrtý diel populárnej vedeckej série od Martina Mojžiša.
V knihe nájdete desať päťčlánkových sérií z rubriky .veda z časopisu .týždeň. Dozviete sa množstvo odpovedí, okrem iného aj na tieto otázky:
Ako sa dá odvážiť zemeguľa? Čo všetko sa dá dozvedieť z kúska kriedy? Ako ovplyvnil zemiak dejiny sveta? Sú neutrína rýchlejšie ako svetlo? Kedy a prečo bolo naše hlavné mesto centrom svetovej vedy? Prečo si nevážime alchýmiu? Na ktoré matematické problémy je vypísaná miliónová odmena? Ako vzniká pri prdení ten zvuk? Čo je a čo nie je Higgsov bozón? Kde sú mimozemšťania?
Kukurica
Prečo sa kukurica nepodobá na nijakú divorastúcu rastlinu? Prečo sú pukance (pop-corn) o toľko väčšie ako jednotlivé zrnká kukurice? Prečo sú kukuričné lupienky (cornflakes) chrumkavé? A prečo chutí americká coca-cola trochu inak ako európska?
Bábiky zo šúpolia majú zrejme viac ako tisícročnú tradíciu. Ale nie u nás. Na dvore cisára Svätopluka či iných funkcionárov Starých Slovákov by ste takéto bábiky hľadali rovnako márne ako na hociktorom inom európskom dvore v predkolumbovskej ére. Indiánske deti sa však takmer určite hrávali s takýmito bábikami už stovky rokov pred Kolumbom. A boli to naozaj bábiky na hranie, nie také tie štylizované figúrky, ktoré mnohí považujeme za súčasť našej ľudovej kultúry (v skutočnosti vznikli prvé návrhy „tradičných slovenských“ figúriek zo šúpolia v roku 1957 na pôde ÚĽUVu – Ústredia ľudovej umeleckej výroby). Indiánske aj slovenské bábiky zo šúpolia však výborne ilustrujú to, že človek dokáže využiť kukuricu naozaj dôkladne. Rôzne časti kukurice mu slúžia ako potrava, krmivo pre zvieratá, základ pre technické aplikácie (biomasa, lieh) alebo úžitkové či dekoračné predmety. Vzťah človeka a kukurice je naozaj výnimočný, a to ani nie tak z hľadiska človeka, ako skôr z hľadiska kukurice. Pretože nech už je kukurica pre človeka akokoľvek užitočná, človek je pre kukuricu ešte užitočnejší. On je pre ňu životne dôležitý.
Kukurica sa totiž bez človeka vôbec nevie rozmnožovať. Nedokáže uvoľniť jednotlivé semená a nová rastlina vyrastie len tak, že človek semená uvoľní a zasadí. Ako však mohla taká rastlina vzniknúť? Nijaká divoká rastlina predsa nemôže mať takúto vlastnosť. Jediná možná odpoveď je, že túto vlastnosť kukurice vyšľachtili ľudia z nejakého voľne rastúceho predchodcu. Nijakého vhodného predchodcu sa však botanikom nepodarilo nájsť, a tak sa dlhé roky predpokladalo, že tento predchodca po domestikácii kukurice jednoducho zanikol. Nebol to veľmi prirodzený predpoklad, ale bez neho bola kukurica pre botanikov úplnou záhadou.