Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príbehy autizmu: Jonáško

.inge Vagačová .spoločnosť .spoločnosť

Jonáško má jedenásť rokov a autizmus. A nehovorí. A väčšinou nerozumie. Niekedy možno áno, ale nikdy nevieme kedy. Niekedy prekvapí. Niekedy nechce prekvapiť. A niekedy, v poslednej dobe stále častejšie, dáva najavo, čo si o živote myslí – úderom.

Príbehy autizmu: Jonáško MARIAN JASLOVSKÝ Jonáško chodí do školy. Je rád medzi ľuďmi, deťmi – aj keď to tak asi vždy nevyzerá.

krik kombinovaný s plačom. Cítim akoby pichanie do mozgu, dnes už neviemkoľkýkrát. Dnes už neviemkoľkýkrát tresne celou silou do obrazovky počítača – nikto z nás nechápe, že ešte drží. Aj keď klávesnica už je možno piata v poradí. Káble som vymenila minulý týždeň, ale len preto, aby som neustále nemusela posúvať obrazovku – pretože blbý kontakt spôsoboval, že vypadával obraz. 

Keď minulý týždeň rozbil dvierka na peci a sklo sa roztrepalo na márne kúsky, povedala som si: konečne. Po tom, čo do nich udrel miliónkrát. Po tom, čo sme prosili, kričali, zakazovali, blokovali ruky tesne pred úderom. Nepomáha nič. Keď si potrebuje tresnúť, tresne. 

Keď hodí o zem mobil, beriem ho za ruku, vyberám zo šuflíka rozbitý tablet a ukazujem: pozri, čo si urobil. Pozri, čo sa stane aj s týmto mobilom. Netuším, či rozumie. Ale teoreticky by pri pohľade na nepoužiteľné niečo, čo má rád, mohol. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite