nepochybujem, že na rôznych koncoch politického spektra je tu mnoho takých, ktorí očakávajú, ba priam žiadajú, aby sa niekto (napríklad ja, keby som nebol tak šťastne bezvýznamný) výrečne zastal ich svätej kauzy – proti ich do špiku kosti skazeným nepriateľom, ktorých roznosí na kopytách svojho ostrovtipu a výrečnosti. 

Musím odmietnuť túto rolu. Ak to pokladáte za alibizmus a oportunizmus, nevyvrátim vám to, ani keby som sa na rezančeky rozkrájal. Nepochybujte už ani na chvíľu o mojej zbabelosti. Nemusíte čítať ďalej ani riadok. Okamžite s tým prestaňte! 

... no dobre. 

A teraz pre tých, ktorí zostali: dostal som otázku, čo, respektíve kto, dnes vlastne ohrozuje Slovensko. S implicitným odkazom na rôzne „izmy“ ako liberalizmus, konzervativizmus, socializmus, progresivizmus, fundamentalizmus, nacionalizmus atď. Túto otázku pokladám za legitímnu. To, že je neľahké na ňu odpovedať, nemá príčinu v nej samej, ale v stave nášho verejného jazyka: jazyka ideologicky deformovaného.