nakoľko otvorenú a priateľskú atmosféru chceme mať v našich školách? Väčšina idealistov sa zrejme zhodne v tom, že najlepšia by bola čo najotvorenejšia a čo najpriateľskejšia atmosféra. Už menej by sa zrejme zhodli na tom, čo všetko je takou atmosférou a čo už je predsa len za jej hranicami.

Predstavme si napríklad, že by žiak namiesto odpovede oznámil učiteľke: „Vieš čo, Janka, mňa to vôbec nezaujíma, nenaučil som sa to a nikdy sa to naučiť nemienim. Dúfam, že ti to nevadí – to by ma mrzelo.” Tolerovali by sme aj takúto otvorenosť? Alebo to už nie? Lebo veď predsa to by za chvíľu začala hovoriť väčšina žiakov väčšine učiteľov. Sme pripravení prijať v rámci otvorenosti a priateľstva aj takýto stav?