všetko sa začalo dňa 23. septembra 1944. V Koncentračnom tábore Sereď sa narodilo dievčatko menom Estera Ungar. Jej otecka, piešťanského rabína Šalamona Ungara, nechal v deň narodenia dcéry priviesť do svojej kancelárie veliteľ František Knollmayer. Rodák z Bratislavy, ktorý mal v tom čase 23 rokov. Mladý veliteľ ubil rabína do bezvedomia a následne ho popravil strelou do hlavy.
Ešte v tú noc, približne o desiatej večer, vyhnal všetkých väzňov na takzvaný appelplatz. Dostali príkaz utekať. Príslušníci SS ich začali biť palicami a bičmi. Tí, ktorí nevládali, boli bití intenzívnejšie. Týranie a vraždenie trvalo do tretej hodiny rannej nasledujúceho dňa. Táto noc dostala prívlastok „Bartolomejská“.
Esterka so svojou matkou Sidoniou Ungar (1916 – 1944), rodenou Grünburg, boli deportované najbližším transportom do tábora Auschwitz-Birkenau, kde boli s najväčšou pravdepodobnosťou hneď po príchode zavraždené v plynovej komore.
Starým otcom Esterky bol vrchný nitriansky rabín Samuel David Ungar, ktorý zomrel v úkryte dňa 9. februára 1945 z vyhladovania. Vrchný rabín odmietol prijímať potravu, ktorá nebola pripravená podľa rituálnych predpisov kašrutu. Podľa Martina Šmoka, ktorý hovoril s rabínovým mladším synom, bola príčinou smrti kombinácia zlého zdravotného stavu, staroby a vyčerpania. Slávnu Nitriansku ješívu, ktorú viedol v rokoch 1931 až 1944, presťahovali po vojne jeho žiaci do New Yorku, kde pôsobí do dnešných dní.
Telá rabínov Šalamona Ungara (1911 – 1944) a Samuela Davida Ungara (1885 – 1945) boli po vojne pochované na cintoríne v Piešťanoch vedľa Davidovho otca rabína Jozefa Moše Ungara.
Autor je vedúci SNM-MŽK-Múzeum holokaustu v Seredi.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.