Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Olovrant u bankára

.stanislav Janota .spoločnosť .história

Ako dieťa som bol veľmi kľudný. Málo som hovoril, správal som sa „vyberane”. Sedel som pokojne, počúval dospelých, nevyrušoval. Preto ma naši často brali na rôzne návštevy. Hlavne popoludní, v čase olovrantu, v čase popoludňajšieho čaju.

Olovrant u bankára Fotografia z archívu Stanislava Janotu. Popoludnie pri čaji.

niekedy od roku 1955 asi do roku 1957, možno až do roku 1958, som chodil v lete na „prázdninový byt” do Mengusoviec. Bola to škola alebo internát (poľnohospodárska internátna škola) a počas leta fungovala ako rekreačné zariadenie pre pracovisko, v ktorom bol zamestnaný strýc Igor. Strýca neprekádrovali na predchádzajúcom pracovisku, kde pracoval ako inžinier. Tak sa zamestnal ako zásobovač v poľnohospodárskom stavebnom podniku. Tu si urobil aj strednú stavebnú školu, priemyslovku (ako „neprekádrovaný” inžinier ekonóm). 

Do Mengusoviec sme chodili s bratrancom Petrom, starým tatom Ľudovítom, starou mamou Hanou a občas bol s nami strýc Igor, Petrov otecko. Dopoludnia sa chodilo na tatranské výlety. Okno izby sme mali na sever. Poznal som po mene všetky tatranské končiare. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite