Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nobelovu cenu za mier získala iránska aktivistka Narges Mohammadíová

.tasr .spoločnosť

Vystupuje za zlepšenie ľudských práv v Iráne, momentálne je vo väzení.

Nobelovu cenu za mier získala iránska aktivistka Narges Mohammadíová sita/AP Photo/Vahid Salemi, File

nobelovu cenu za mier za rok 2023 získala iránska ľudskoprávna aktivistka Narges Mohammadiová. Ocenili ju za boj proti utláčaniu žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd. Oznámil to v piatok nórsky Nobelov výbor.

„Bojuje za ženy voči systematickej diskriminácii a utláčaniu,“ uviedla predsedníčka výboru Berit Reiss-Andersenová. Pripomenula, že Mohammadíová bola 13-krát zatknutá a päťkrát  odsúdená celkovo na 31 rokov väzenia a 154 rán bičom.

Ocenená aktivistka otvorene vystupovala proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu a vo svojom úsilí pokračuje aj vo väzení, pripomína agentúra AFP.

V novembri 2021 ju zatkli a odvtedy ju väznia v Teheráne, odkiaľ sa vlani na jeseň vyjadrovala k protestom v Iráne. Prepukli po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej v policajnej väzbe.

Medzi 391 kandidátmi na ocenenie v tomto roku bolo 259 jednotlivcov a 92 organizácii. Vlani Nobelov výbor ocenil bieloruského aktivistu v oblasti ľudských práv Alesa Biaľackého, ruskú ľudskoprávnu organizáciu Memorial a ukrajinskú ľudskoprávnu organizáciu Centrum pre občianske slobody (CCL).

Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901 a ako jedinú ju odovzdávajú v Osle. Výbor sa rozhodol túto cenu neudeliť však 19-krát (v rokoch 1914–1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972).

Vyhlasovanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok v kategórii za fyziológiu a medicínu, v utorok za fyziku, v stredu za chémiu a vo štvrtok za literatúru.

Nobelova cena nesie meno švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). V poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru, Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament. V tom čase tvorili Švédsko a Nórsko personálnu úniu a nórsky parlament sa usiloval o samostatnosť. Švédi preto obviňovali Nobela z nedostatku vlastenectva.

Laureáti si ceny slávnostne prevezmú 10. decembra, v deň výročia jeho smrti. Okrem pamätnej medaile a diplomu získajú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún (viac než 923.800 eur) z výnosu Nobelovho majetku.

V pondelok 9. októbra oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, nie je však súčasťou dedičstva Alfreda Nobela a vznikla v roku 1969. Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojená s odmenou 10 miliónov švédskych korún (vyše 862.000 eur).

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite