navyše, spoločenstvá ôs, sršňov, včelie rody či iné zoskupenia stádovitých živočíchov dokážu bojovať aj proti sebe navzájom. Človek v tomto nie je výnimkou. Avšak na rozdiel od iných stádovitých živočíchov je schopný svoje postoje reflektovať, odôvodňovať rečou, pretaviť do podoby argumentov.

No nie vždy. Tie argumenty nemusia byť dôsledné, dôvody nie sú vždy reflektované, nie vždy je náš jazyk – súkromný aj verejný – iba jazykom argumentácie. Môže sa stať aj nástrojom bojových hesiel, propagandy, masovej mobilizácie, systematického zavádzania. Naše vnímanie sa môže opätovne rozostriť, naše pochopenie zahmlievať, naša schopnosť dorozumenia stratiť.

Pravdou je, že na niektoré otázky naozaj nemáme odpoveď, aspoň nie dokonale nepriestrelnú. Rovnako je však skutočnosťou, že niektoré odpovede sa vopred bohorovne odmietajú v mene dokonalých „systémových riešení“, ktoré by mali so všetkými otázkami raz a navždy skoncovať. Potom strácame schopnosť riešiť konflikty aj tam, kde by sme to mohli dokázať aspoň čiastkovo a nedokonale.