Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Olovranty u nás doma

.stanislav Janota .spoločnosť .história

Etnografi na Slovensku vydali množstvo monografií o rôznych vidieckych lokalitách Slovenska. Zozbierali údaje o práci, bývaní, stravovaní, potravinách a zvykoch pri stolovaní. Omnoho menej je v literatúre známe o každodennom živote a strave u obyvateľov miest na Slovensku.

Olovranty u nás doma ARCHÍV STANISLAVA JANOTU Prechádzka Starým Mestom Bratislavy. Fotografia z archívu Stanislava Janotu.

dnes denne olovrantujem doma so svojimi blízkymi. Okrem mojej manželky je to dcéra, ktorá s nami býva, druhá dcéra s rodinou, ktorá má byt v tom istom dome ako my, a viac ako dvadsať rokov s nami žije naša príbuzná Yvonka. Hovoríme o všetkom, aj o spomienkach na detstvo. Naša Yvonka si dobre spomína na roky 1950 – 1958 v Ružomberku. V roku 1950 mali doma veľkú, asi trojkilovú „konzervu” sušeného amerického mlieka UNRA, ktoré prednostne dostával jej maličký braček.

záhrady

Na olovrant bol chlieb s ríbezľovým alebo slivkovým lekvárom, alebo s maslom, alebo s masťou a k tomu cibuľky či zelená paprika. Niekedy jablko alebo hruška. Pila sa čistá voda alebo voda zmiešaná s malinovou šťavou. Maliny zbieral ujo Roman, brat Yvonkinej mamy, šťavu z nich pripravovali mama a stará mama. Maliny sa mleli na zvláštnom strojčeku. Nebol ako na mäso, podobal sa strojčeku na strúhanku, ale mal zvláštnu „lištu”. Oddelila sa čistá šťava od pevného zvyšku. Šťava sa varila, potom bola v sklenených fľašiach s vysokým úzkym hrdlom.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite