Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Národ a olovrant

.stanislav Janota .spoločnosť .história

Moji najbližší boli vzdelaní ľudia, potomkovia medzivojnových úradníkov, ktorí pochádzali z predprevratových vzdelaných uvedomelých slovenských rodín. Ale poznal som v horskej osade, kam sme často chodili, aj ľudí žijúcich v extrémnej biede, ktorí až do polovice 50. rokov neochutnali mäso.

Národ a olovrant ARCHÍV STANISLAVA JANOTU Zjazd slavistov v Chorvátskom Grobe, 1924.

spriatelil som sa s o desať rokov starším mládencom Štefanom, on mi veľa rozprával o svojom detstve. Koncom štyridsiatych rokov 20. storočia mal v zime ako malé dieťa na cestu do školy (čo bolo päť kilometrov v snehu) na obed a olovrant len deci či deci a pol lavórovice. To bola pálenka, aj zo zemiakov, ktoré by inak zhnili. V čase po Vianociach okrem mrvancov varených v čistej vode na raňajky a pohára skysnutého mlieka po odstránení smotany a trochy kyslej kapusty na večeru už iné nebolo, len alkohol. Peniaze na nákup čohokoľvek iného tiež chýbali.

Od detstva som spoznával rozdiely v príjme, majetku, vzdelaní, výchove a zvykoch. A videl, že rodiny sa v mnohom líšia. Ľudia na Slovensku sú a boli rôzni. Ale kultúrna a vzdelanostná úroveň obyvateľov Slovenska určite nebola nižšia než u obyvateľov iných regiónov strednej, západnej či južnej Európy. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite