nepriateľa treba rozpoznávať, hrozby správne identifikovať. Nie vždy sa to deje na uspokojivej úrovni. Výsledkom býva často podcenenie situácie i podcenenie protivníka. A aj pri starostlivom zvažovaní sa tvorba stratégií – vždy a zákonite – vyznačuje istou mierou tápania. Je to pochopiteľné, no niekedy je toho tápania príliš, tobôž ak miera informačného šumu zakrýva to, čo je podstatné.

V prípade terorizmu máme dočinenia s hrozbou a s nepriateľom, o ktorých sa v nedávnej dobe diskutovalo až príliš. No potom sa táto téma odsunula do tieňa iných, v danej chvíli na pohľad naliehavejších problémov – niekedy reálnych, inokedy vykonštruovaných. Pritom sa môže stratiť zo zreteľa nielen povaha daného javu, ale aj súvislosť s inými varovnými javmi, ktorú neslobodno opomenúť, ak chceme na hrozby adekvátne odpovedať.

jav a kontext 

O akých súvislostiach je tu reč? Pôjdeme poporiadku, a preto začnem trochu zoširoka. Liberálna demokracia je dnes v globálnej defenzíve. Jej nepriatelia nie sú len isté druhy politických režimov vykonávajúcich veľmocenskú politiku. Sú tu aj „neštátni“ aktéri, čo znamená aj isté druhy ideologických hnutí, ktoré budujú svoje stratégie, uplatňujú svoje metódy a šíria svoje posolstvá bez ohľadu na hranice štátov či akékoľvek iné územné obmedzenia.