na jeseň 1938 čelila Československá republika najväčšej kríze od svojho vzniku. Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži stratila zhruba tretinu svojho územia a obyvateľov. Republika bola obkľúčená nepriateľmi, ktorých apetít nebol ani týmito ústupkami utíšený, práve naopak. Jej hranice boli zdeformované, mnoho ľudí vyhnaných zo svojich domovov, centrálna vláda v Prahe sa zmietala v politickom chaose.

Práve v tom čase si povedali predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), že presadia autonómiu Slovenska a ujmú sa vlády. Z medzinárodnej krízy sa rozhodli cynicky vyťažiť politické body. Nebolo to po prvýkrát, keď sa k vláde dostali populisti sľubujúci v zložitej situácii jednoduché riešenia, a ako vidíme dnes, ani ten posledný. Nová vláda Roberta Fica kráča v nacionalistických šľapajach, ktoré pred ním vychodili už politici HSĽS.

druhá republika 

V noci z 29. na 30. septembra 1938 bola dojednaná a podpísaná neslávne známa Mníchovská dohoda, ktorá stanovila termín odstúpenia pohraničných území Československa nacistickému Nemecku. České krajiny zostali okyptené, neschopné brániť sa proti narastajúcej agresii Hitlerovej Tretej ríše.