začiatkom novembra 1956 obsadili sovietske vojská Budapešť a krvavo potlačili maďarskú demokratickú revolúciu. Do boja proti okupantom sa na uliciach hlavného mesta zapojili desaťtisíce ľudí, národ už mal dosť komunizmu aj moskovského diktátu. Sovieti však nemali s odporcami žiadne zľutovanie. Výsledkom boli tisíce mŕtvych, takmer štvrť milióna utečencov a desaťročia politickej neslobody.

Nielen my na Slovensku, ale aj naši južní susedia trpia historickou amnéziou. Od maďarskej revolúcie prešlo 67 rokov a hoci sa vláda Viktora Orbána k jej odkazu oficiálne hlási, v realite kráča politicky stále ďalej na východ. Rok 1956 by mal byť pripomienkou toho, akým spôsobom v Moskve chápu samostatnosť svojich malých „spojencov“, že medzinárodné právo a demokratické ideály sú pre vládcov Kremľa len abstraktnými pojmami, na ktoré neberú žiadne ohľady. Dnešné Maďarsko napriek tomu koketuje s myšlienkou východnej orientácie a jeho lídri zatvárajú oči pred nebezpečenstvom, ktoré to so sebou prináša.

kríza sovietskeho systému 

Dňa 5. marca 1953 zomrel J. V. Stalin a jeho nástupcovia sa vydali na cestu opatrného uvoľňovania sovietskeho režimu. Vyvrcholením tejto politiky bola kritika Stalinovho „kultu osobnosti“ prednesená na XX. zjazde sovietskych komunistov vo februári 1956. Referát Nikitu S. Chruščova o stalinskom terore vyvolal veľkú odozvu nielen v Sovietskom zväze, ale aj medzi komunistami v „spriatelených“ krajinách. Následná destalinizácia síce prebiehala v jednotlivých socialistických štátoch odlišne, postupne však otriasla celým komunistickým svetom.