v roku 1989 sa sovietsky blok postupne rozpadával. Prvou krajinou, v ktorej sa zrútil komunistický režim, bolo Poľsko, nasledovalo ho Maďarsko a 9. novembra obleteli svet zábery pádu Berlínskeho múru, symbolu „železnej opony“ a rozdelenej Európy.

Napriek tomu, že aj čas komunistického režimu v Československu sa nevyhnutne blížil ku koncu, do poslednej chvíle nebolo rozhodnuté o tom, ako tento koniec bude vyzerať. Mohol byť pokojný, ale aj sprevádzaný násilím a krviprelievaním, ako to bolo v Rumunsku. 

Predtým než vyšli do ulíc nespokojní obyvatelia Československa nebolo teda vôbec zrejmé, ako na ich volanie po demokracii predstavitelia režimu zareagujú. To, že sa ľudia napriek osobnému riziku rozhodli vzoprieť totalite, preto svedčí aj o ich ochote bojovať za vyššie princípy. Na to by sme najmä dnes nemali zabúdať. Aj našinec sa vie postaviť proti neslobode, keď je to potrebné. To je hlavný odkaz 17. novembra.

študenti v uliciach 

Prológom k pádu komunistického režimu bola demonštrácia, ktorá prebehla 16. novembra 1989 v Bratislave. Niekoľko stoviek vysokoškolákov sa zhromaždilo na Hodžovom námestí, odkiaľ prešli pokojne cez mesto k budove ministerstva školstva.