Sme v rozpore s učením Adama Smitha?

úvod

„There is no art which one government sooner learns of another, than that of draining money from the pockets of the people,“ píše Adam Smith vo svojom najznámejšom diele Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, ktoré je v celom svete známe ako Bohatstvo národov. Napriek tomu, že táto myšlienka oslávi čoskoro 250 rokov, je stále aktuálna a výstižná, a zrejme aj aktuálnou a výstižnou ostane. 

Tento rok ubudlo presne 300 rokov od narodenia otca ekonómie, ktorý do sveta priniesol moderný pohľad na ekonómiu. Tri storočia po jeho narodení sa stále jeho myšlienky učia študenti vysokých škôl, využívajú ich najlepší ekonómovia na podloženie ich tvrdení a celá spoločnosť v podstate stojí na myšlienkach Adama Smitha, ktoré budú v tejto eseji porovnané s aktuálnym programovým vyhlásením vlády na roky 2023 – 2027 (ďalej len PVV). Pre rozsahové obmedzenie sa však zameriame len na niektoré oblasti tak PVV, ako aj učenia Adama Smitha.

Cieľom porovnania je zistiť, či by tento výnimočný človek bol spokojný s tým, ako sa súčasná politická elita stavia k ekonomickým témam. Nebol by prekvapený, že je považovaný za najväčšieho ekonóma v dejinách, no napriek tomu sa (nielen) Slovensko uberá presne opačným smerom, než ktorý považoval Adam Smith za ten, ktorý národom dá bohatstvo? 

stručný pohľad Adama Smitha na vybrané ekonomické otázky

Adam Smith sa narodil v 18. storočí, ktoré bolo pre Európu charakteristické najmä merkantilizmom. Merkantilistická Európa sa zameriavala na tvorbu bohatstva zhromažďovaním zlata a prebytkovým saldom zahraničného obchodu. Nadnesene môžeme povedať, že so záujmom Adama Smitha o ekonómiu začal koniec merkantilistického myslenia. Naopak, začalo sa formovanie klasického liberalizmu.

V súčasnom kapitalistickom svete často počúvame o kritike voľného trhu najmä zo strany ľudí, ktorých túžbou je spravovanie cudzích peňazí a ich prerozdeľovanie na základe ich vlastných rozhodnutí. V podstate sa vraciame k uvedenému citátu Adama Smitha z jeho najznámejšieho diela, skrátene, Bohatstva národov. Toto dielo obsahuje myšlienky o vlastnom prospechu a vlastnom záujme, ktoré Adam Smith považuje za najdôležitejšie ľudské vlastnosti a taktiež za hybnú silu spoločnosti.

Názory otca ekonómie zahŕňajú kritiku zákazu importu a exportu niektorých tovarov, vysoké dovozné clá či monopolné postavenie obchodných spoločností. Takisto kritizuje fyziokratizmus (ekonomický smer v období 18. storočia, prevládajúci najmä vo Francúzsku), podľa ktorého je produktívna len práca v poľnohospodárstve, zatiaľ čo ostatné odvetvia produktívne nie sú. Naopak, základom teórie Adama Smitha je jeho názor o vlastnom záujme, ktorý predstavuje silu, ktorá ľudí motivuje robiť to, v čom sú najlepší a v konkurencii s inými ponúkali čo najlepšie tovary a služby za čo najnižšie ceny. 

„Ak má jedinec záujem zvyšovať svoj zisk, zlepšovať svoje služby a tovary, vedie to k spokojnosti nielen tohto človeka, ale zároveň k vyššej spokojnosti celej spoločnosti.“

Dôležité je vyvrátiť časté tvrdenia, že Adam Smith bol obhajcom obchodníkov a priemyselníkov, o čom má tvrdiť práve dielo Bohatstvo národov, ktoré má byť akousi odozvou na priemyselnú revolúciu.