keď v júli 1914 vypukla „Veľká vojna“, Spojené štáty ostali spočiatku neutrálne. Prezident Woodrow Wilson chcel nechať európske národy, aby si svoje problémy vyriešili na bojovom poli bez amerického zasahovania. V apríli 1917 sa však situácia zmenila a Spojené štáty formálne vstúpili do vojny proti Nemecku, Rakúsko-Uhorsku a ich spojencom. Dôvodov na to mali viacero. Za najzávažnejšie sa považuje nemecká ponorková hrozba pre námorný obchod alebo Zimmermannov telegram, ktorý odhalil snahu Nemcov získať si na svoju stranu Mexiko.
Američania však mali vo vojne od začiatku iné ciele ako ostatné bojujúce krajiny. „Wilson osobne a ako predstaviteľ Spojených štátov sa stal v Európe veľkou mravnou a politickou mocou,“ napísal T. G. Masaryk. „Amerika išla do vojny bez územných požiadaviek a preto jej hlas toľko vážil; americké vojsko sa stalo rozhodujúcou súčasťou spojeneckej armády.“
Prezident Wilson bol vždy idealista, ktorý veril v bezpečný a slobodný svet. Tieto jeho ideály sa odrazili aj na zahraničnej politike, ktorú viedli Spojené štáty v čase jeho úradovania. Z toho dôvodu ho zaujala aj problematika Československa. Právo národov na sebaurčenie bolo jedným z hlavných pilierov jeho mierového plánu, ktorý predstavil 8. januára 1918 pred Kongresom v prejave, ktorý vošiel do histórie ako Wilsonových 14 bodov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.