... a radi to aj dávame patrične najavo. Znechutenie z politiky, špeciálne z demokratickej politiky, je dnes opäť aktuálny jav. Nemali by sme si nahovárať, že ide o bezvýznamnú malichernosť bez dôsledkov. Niektoré z tých dôsledkov už vidíme, a to sme možno ešte nevideli nič. Okrem toho, oveľa horšie následky poznáme aj z minulosti, aj z tej celkom nedávnej. História totalitných režimov je excelentný študijný materiál, aj keď niekomu nemusí byť naznačená súvislosť s odmietaním politiky ihneď zrejmá. 

Jednako sa nám tým opakovane otvára veľmi široký zoznam tematických okruhov, ku ktorému sa chcem v tomto roku vracať na pokračovanie. Dnes sa stručne dotknem otázky, či je možné robiť politiku exaktne vedecky. Tomu zodpovedá aj otázka, či je politickú vedu možné postaviť na kritériách exaktnej vedy alebo z nej urobiť nejakú odnož širšie chápanej „prírodovedy“.

projektanti skvelej budúcnosti 

Téma má širší a hlbší kontext. Nejde len o túžbu uniknúť pred „chaosom“ politiky, ale aj kadečoho ďalšieho, povedzme ekonomiky voľného trhu: napríklad v mene osvieteného, racionálneho, vedecky podkutého manažmentu, pre ktorý neexistujú nejasnosti, morálne dilemy ani politické kompromisy. Ide aj o otázku týkajúcu sa hraníc našej schopnosti poznania, základných daností našej existencie, a teda aj hraníc našej schopnosti meniť svet aj seba samých. A, samozrejme, našej schopnosti posunúť, rozšíriť či celkom zrušiť tieto hranice. Nejde teda o problém technologický, ale, prinajmenšom od istého okamihu, aj metafyzický.