v každom prípade je to len malý – aj keď nepochybne traumatizujúci – výrez z celého obrazu. Nejde len o dĺžku historického času. Ide aj o široký kontext, ktorý môžeme objaviť v tom-ktorom danom momente pre práve prebiehajúce udalosti. Aj o idey, ktoré kedysi z vnútorných pnutí kresťanského prostredia akýmsi spôsobom vzišli a následne samostatne „hypostázovali“, premeniac sa na nepriateľov kresťanstva. Túto časť by som preto mohol s trochou básnickej licencie nazvať aj „Keď sa kresťanstvo obráti proti sebe samému“. 

Celá vec je ešte zložitejšia, ak zoberieme do úvahy rôzne, kultúrne odlišné časti sveta, v ktorých sa príbeh paralelne odohráva, a k tomu dnešnú globálnu prepojenosť. „Kvas“ najrôznejších ideologických hnutí, ktorý z toho povstáva, tak predstavuje ohromne zložitý obraz. Pri bádaní o jeho súvislostiach musíme byť obozretní a dá značnú námahu uchopiť ich pojmovo tak, aby sme sa vyhli nevhodným zjednodušeniam, dezinterpretáciám a chybným záverom, ktoré môžu naše porozumenie skôr zastrieť než prehĺbiť.

prečo zase?

A je tu ešte jedna námietka, ktorú by niekto mohol vzniesť: na čo o tom vôbec hovoríme? Nie je tu azda dosť iných, dôležitejších skutočností? A aktuálnejších problémov? A relevantnejších prístupov k ich riešeniu? Na čo sa teda zaoberať takou starinou ako kresťanstvo? Prečo s tým nudiť a znechucovať pokrokového a rozhľadeného čitateľa? Nepreceňujeme sa náhodou s tým naším „kresťanstvom“? 

Odpoviem aspoň stručne v troch bodoch, hoci s vedomím, že niekto nebude pokladať moju odpoveď za dostatočnú (ani nie dosť marxistickú, ba ani nie dosť „pokrokovú“).