Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aký je rozdiel medzi Ficom, Tisom a Gottwaldom?

.martin Horička .spoločnosť

Dilemy, ktoré dnes riešime v zahraničnej politike, nie sú nové. Štrnásty marec nám pripomína, že spolupráca s imperiálnou veľmocou, na ktorej čele stojí diktátor, spravidla končí zle nielen pre našu krajinu, ale aj pre jej politickú reprezentáciu.

Aký je rozdiel medzi Ficom, Tisom a Gottwaldom? SITAAP Photo/Petr David Josek

slovensko je a vždy aj bola malá krajina, preto rovnaké dilemy, ktoré naši politici riešia v zahraničnej politike, už tu boli riešené pred nimi. Niekedy s dobrým koncom, inokedy s koncom, pre ktorý je označenie „zlý“ len nemiestne zľahčovanie. Niektorí lídri v dejinných skúškach obstáli, iní zlyhali a nezaplatili za to len oni (často svojimi životmi), ale spolu s nimi aj celá krajina. Dnes je výročie hneď dvoch takýchto zlyhaní, ktoré mali na svedomí dvaja (česko)slovenskí politici: Jozef Tiso a Klement Gottwald.

štrnásty marec

V kalendári sa nenachádza veľa dátumov vyvolávajúcich také vášne, ako je práve 14. marec. Je to deň, keď v roku 1939 ohlásil Tisom s ľudákmi po dohovore s Hitlerom vznik Slovenského štátu. Dôležitý je aj kontext, v akom sa to stalo. Predchádzala tomu cesta Tisa do Berlína, kde bol nacistickým vodcom postavený pred hotovú vec: Slovensko sa odtrhne od Prahy, alebo bude jeho územie rozdelené medzi okolité štáty. Diskusia nebola možná.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite