a tak počúvame, že tí starí tu už aj tak dlho nebudú, kým mladým patrí svetlá budúcnosť, a tú treba uprednostniť; že mladých netreba učiť, ale nechať sa poučiť od nich; že mladých treba zbaviť ekonomického bremena, ktoré na nich uvalila generácia ich rodičov (asi už svojou prostou existenciou); že tí starí aj tak nie sú dosť rozhľadení, zavadzajú, ba že treba vydržať, než vymrú, a potom bude dobre. A že pred voľbami treba zatvoriť babky a dedkov do pivnice, aspoň než tie voľby prehrmia.

hlavne nech je zábava

Že to nikto nepovedal? Ale áno, aj škaredšími slovami. Nielen na Slovensku. A možno očakávať, že to čoskoro zaznie znova. 

Pred časom kolovala na sociálnych sieťach akási fotka na lavičke sediacej, prísne a nedotklivo sa tváriacej dôchodkyne. Dodatočne sa vraj, ak ma pamäť neklame, ukázalo, že je to fotka z newyorského Central Parku. Nevadí, naši weboví aktivisti ju pomenovali „pani Mária“ s odkazom mladým voličom: „nebuďte ako pani Mária“, rozumej: nevoľte všelijakých Ficov, Kotlebov a im podobných. V každom prípade ani mne, a predpokladám, že ani tým aktivistom nie je známe skutočné meno „pani Márie“ ani jej pôvod, ani jej politické či aké názory; a už vôbec nie to, aké životné osudy jej vyryli vrásky a sformovali črty tváre, ktorá, tak ako aj tváre nás všetkých, bola kedysi dávno detsky nepoznačená. Možno sa jej pred našimi voľbami párkrát zaštikútalo. Či to malo vplyv na ich výsledok, taktiež nevedno. 

Musím to o sebe priznať: v záchvate zlosti som raz jedného šíriteľa tejto fotky, inak známeho politika, nazval na sociálnej sieti kreténom. No nebojte sa, všetko sa dalo do poriadku. Nezostal som totiž bez trestu: okrem iného som bol ním samým bez riadneho oslovenia a pozdravu obvinený z trápnosti, namyslenosti a že vraj „robím z mladých ľudí fašistov“. Ak tomu poslednému niekto nerozumie (ani ja som to hneď nepochopil), uvediem pravdepodobný kontext: vyškieral som sa totiž aj nad tým, koľko mladých toho Kotlebu nakoniec bude aj tak voliť, Mária, ne-Mária. Súdil som tak z preferenčných prieskumov. Tak sa aj stalo. Pamätám si ešte z akéhosi prieskumu na vyjadrenie mladého respondenta, chystajúceho sa k takejto voľbe, v zmysle: nech je aspoň zábava. (Respondent sa, tuším, cítil znudený. To veru nie je žiadna sranda, z nudy sa niekedy páchajú samovraždy.)