máme strach osloviť, pretože vieme, že reálnu pomoc poskytnúť nevieme. Zatvárame oči, pretože si nie sme istí, či trápiaca sa osoba (nedá sa tváriť, že nejde väčšinou o ženy a deti) je už pripravená hovoriť, či nie je ešte v štádiu, keď sa jej len začína skladať to, čo sa deje, alebo je ešte vo fáze popierania.

čo riešiš, aká trauma?

Sú prípady, keď roky, desiatky rokov všetci hrajú hru na to, že sa nič nedeje. Alebo hru o tom, že všade sa niečo deje, že čo ťa nezabije, to ťa posilní, že však je to rodina, manžel, manželka, dieťa, však treba odpustiť a všetko bude dobré. A že čo také hrozné sa ti stalo, čo riešiš, nebije ťa, peniaze nosí. Zatni zuby a vydrž. No pozri, iní vydržali a utriaslo sa to, aha, ako si teraz krásne žijú. Že trauma? Prosím ťa, všetko sa dá. Alebo teda choď na terapiu a bude dobre. Choď si zacvičiť a bude dobre. Už toľko si vydržala, vydržal, tak čo chceš teraz na staré kolená? A prečo si to vlastne neriešila, neriešil už vtedy dávno? 

Chýbajú síce modriny a zlámané kosti, ale duša postupne otupieva, zmysly ochabujú, už ani s tými deťmi nie je tak radostne ako kedysi. A už vlastne ani nevedno, kto som, čo som, aká, aký som býval. A to že nie je vidno? 

čo je gaslighting

Výraz gaslighting je odvodený z názvu divadelnej hry britského scenáristu Patricka Hamiltona. Gaslight, v preklade pod názvom Plynové lampy, bola v roku 1944 sfilmovaná, herečka stvárňujúca hlavnú úlohu Ingrid Bergman bola ocenená Oscarom.