Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dnes si pripomíname 79. výročie ukončenia II. svetovej vojny v Európe

.sita .spoločnosť

Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na čele ktorej stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka.

Dnes si pripomíname 79. výročie ukončenia II. svetovej vojny v Európe wikipedia

európa si dnes pripomína 79. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti, bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní celej veci.

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci – Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov. Milióny ľudí utrpelo zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné. Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.

Po rozpútaní vojny v septembri 1939 v Poľsku nacistické Nemecko, ku ktorému sa pridalo Taliansko, v roku 1940 postupne obsadzovalo Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a ďalšie krajiny Európy a v roku 1941 uskutočnilo inváziu do Afriky a na Balkán. V júni 1941 zaútočilo Nemecko na Zväz sovietskych socialistických republík (ZZSR) a po napadnutí americkej námornej základne Pearl Harbor Japonskom v decembri 1941 vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké. Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a okrem veľkých strát na ľudských životoch a materiálnych škôd spôsobila aj historické zmeny v dejinách sveta. Rokovania o novom povojnovom rozdelení Európy priniesli vznik takzvanej železnej opony, ktorá starý kontinent rozdelila na viac ako 40 rokov. Nemecko bolo rozdelené do štyroch častí. Zo západných sektorov, ktorých správu si rozdelili Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko, vznikla v roku 1949 Nemecká spolková republika, kým zo sovietskeho sektora sa stala Nemecká demokratická republika. Krajina sa opäť zjednotila v roku 1990.

Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na čele ktorej stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.

Pre európsky kontinent predstavuje ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva 8. máj, pre celý svet sa však vojna skončila až 2. septembra 1945 podpísaním japonskej kapitulácie. Predchádzalo jej zvrhnutie dvoch atómových bômb Američanmi na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite