poloniny sú ideálnym územím pre národný park. Celistvé lesy s vysokým stupňom pôvodnosti, karpatské bukové pralesy, nízka hustota obyvateľstva, vyššia nezamestnanosť (okres Snina: 8,39%, Slovensko: 5,90% ). Presne takéto územie by bolo v zahraničí horúcim kandidátom pre národný park, pretože ten vie zabezpečiť premenu takéhoto regiónu na ekonomicky prosperujúcu oblasť. Takú, ktorá si zároveň chráni svoje prírodné dedičstvo. Okres Snina narodný park už má. No na Správe národného parku Poloniny sú plány národný park nezmyselne roztrieštiť a jeho územie zmenšiť na tretinu. Na tomto zámere podľa našich informácií Správa národného parku Poloniny momentálne aktívne pracuje.

Zmenšenie národného parku na tretinu

Správa národného parku sprístupnila mapu zámeru, podľa ktorého by z národného parku zostala po zmenách asi len tretina územia. Výmera národného parku by klesla z 29805 na 11350 hektárov. Zvyšok by sa premenil na Prírodný park Poloniny-Nízke Beskydy, v ktorom platia menej prísne pravidlá pre ťažbu dreva či výstavbu. Národný park by sa roztrieštil na jedno väčšie a tri menšie územia, čo je proti zásadám projektovania národných parkov, kde územie má byť celistvé.

Naopak, zámer je očividne založený na aktuálnom rozdelení správy pozemkov. Pozemky, ktoré po reforme v roku 2022 prešli pod Správu národného parku v NP zostanú, a tie, ktoré ešte neprešli, do správy národného parku už neprejdú, ako bolo pôvodne plánované. Zostali by v správe Lesov SR. Takýto postup naznačuje, že návrh hraníc národného parku vôbec nevychádza z odborných argumentov, ale len z aktuálneho rozdelenia správy pozemkov.

„Prezentovaný návrh vymedzenia národného parku nemôžem označiť ako odborný návrh. Ak odhliadnem od skutočnosti, že neboli predložené odborné argumenty a analýzy prečo sa hranice vedú práve takto, tak tento návrh sa vymyká zaužívaným zásadám projektovania veľkoplošných chránených území. Jedno vysvetlenie, prečo tento návrh vyzerá práve takto sa však ponúka, a síce, aby pozemky vyčlenené do prírodného parku zostali v správe Lesov SR a prioritou týchto lesov bola produkcia dreva,“ myslí si Marián Jasík z občianskeho združenia PRALES, ktoré sa dlhodobo venuje optimalizácií sústavy chránených území Slovensku.

Správa NP PoloninyMapa pripravovaného zámeru, na ktorom pracuje Správa národného parku Poloniny. Aktuálne je národným parkom územie od červenej čiary až po hranice krajiny na severe a východe. Po novom by národný park bol už len od čiernej čiary na východ a na troch ďaších jednotlivých lokalitách. Jeho plocha by sa zmenšila na zhruba tretinu.

Zachovanie bývalého LPM Ulič (dnes OZ Ulič)

Je zjavná motivácia, aby časť lesov zostala v doterajšej správe bývalého štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič (dnes patriaceho ako odštepný závod, OZ Ulič, pod Lesy SR) a tento nebol integrovaný do národného parku. Samostatný, aj keď problémový odštepný závod Lesov SR, by sa pod nálepkou prírodného parku naďalej mohol primárne venovať ťažbe dreva. Úroveň ťažby by bola určite vyššia v porovnaní so situáciou, keby toto územie bolo pod správou národného parku, ktorá od roku 2022 ťažbu na svojich pozemkoch výrazne tlmí. Nejde pritom o žiadne malé územie, ale o tretinu terajšieho národného parku, teda okolo 10 000 hektárov.

Popri motivácií umožniť ťažbu dreva stojí za zmienku aj personálne prepojenie. Poverená riaditeľka NP Poloniny Martina Vlasáková, ktorá návrh tlačí (hoci by nemusela, uznesenie Rady národného parku ju k tomu nezaväzuje), je zároveň manželkou Mareka Vlasáka, referenta lesníckej činnosti dnešného OZ Ulič Mareka Vlasáka, ktorý bol podľa ORSR v minulosti aj zástupcom riaditeľa v LPM Ulič.

Podľa informácií denníka SME a Denníka N „má Vlasák dobré vzťahy s bývalým generálnym tajomníkom služobného úradu na ministerstve pôdohospodárstva Jaroslavom Regecom z SNS.

Regec má blízko k Martinovi Kvietikovi, ktorý za čias Gabriely Matečnej (SNS) údajne stál na vrchole skupiny, ktorá od farmárov žiadala úplatky za pridelenie eurofondov. Vlasák bol prednostom Obvodného úradu životného prostredia v Humennom v čase, keď bola primátorkou mesta Jana Vaľová zo Smeru. Odišiel po kauze, keď v roku 2012 povolil hromadný výrub stromov za úradom, pričom mnohé z nich boli zdravé.“

Zdá sa logické a naznačujú to aj naše informácie, že Vlasákovci majú záujem na tom, aby bývalé lesy LPM Ulič neboli začlenené pod národný park. Rozbitie národného parku má mať podporu aj na Ministerstve životného prostredia.

Urbáre tiež nechcú byť v národnom parku

Druhým motívom rozbitia národného parku je snaha časti neštátnych vlastníkov (urbárov) vyňať svoje územia z národného parku. Ide o ďalších zhruba 10000 hektárov. Odčlenenie od národného parku by však v ich prípade poväčšine neznamenalo zvýšené možnosti ťažby dreva, pretože práve ich územia z veľkej časti spadajú do ochranného pásma vodárenskej nádrže Starina, kde platí prísnejšia ochrana lesov. Takisto sú, ako celý terajší národný park, v území NATURA 2000, čo je spojené s obmedzeniami hospodárenia, no aj možnosťami čerpať dotácie. 

Neštátni vlastníci najskôr prírodný park nežiadali, požadovali však zníženie stupeň ochrany z tretieho na druhý na ich pozemkoch. Zmena prišla s iniciatívou Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, ktorá sa snaží o rozloženie viacerých národných parkov na Slovensku, napríklad Malej Fatry, a príležitosť zacítila aj v Poloninách.

Zámer orezať národný park narazí na problém s plánom obnovy

Zámer orezať národný park však narazí na výrazný problém. Zrušenie veľkej časti národného parku je v rozpore s viacerými cieľmi a už realizovanými míľnikmi, na ktoré už Slovensko a aj samotný Národný park Poloniny zobrali peniaze z plánu obnovy a odolnosti. Národný park použil 1,3 milióna eur na výkupy pozemkov a ďalšie peniaze na rekonštrukciu terénnej chaty, ďalšie subjekty v regióne tiež čerpali alebo čerpajú prostriedky, pri týchto ide o celkovo alokovaných 8 miliónov eur. Spätné zmeny už realizovaných opatrení z plánu obnovy už nie je možné robiť. V takom prípade by Slovensku hrozili sankcie alebo vrátenie peňazí aj z iných častí plánu obnovy, mohlo by ísť o stovky miliónov. Detailnejší prehľad kolízií s plánom obnovy prikladáme v prílohe.

V pláne obnovy sa uvádza, že „reforma ochrany prírody v rámci opatrení adaptácie na zmenu klímy začne proces transformácie hospodárstva v chránených územiach z intenzívnej ťažby dreva na prírode blízke obhospodarovanie a mäkký turizmus s vyššou pridanou hodnotou a diverzifikovanou štruktúrou pracovných príležitostí. [...] V najviac ohrozených regiónoch (Muránska Planina a Poloniny) budú realizované plány rozvoja, ktoré napomôžu regiónom pri ich transformácii a zabezpečia nové pracovné miesta bez negatívneho dopadu na životné prostredie.“  

Ondrej Kameniar, iniciatíva My sme les

V Pláne obnovy sa k uskutočnenej reforme ďalej uvádza: „Cieľom reformy je dosiahnuť taký stav biotopov v chránených územiach, ktorý bude zaručovať ich dlhodobo sa zvyšujúci príspevok k ochrane krajiny pred zmenou klímy a ich vlastnú odolnosť pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy. Toto sa udeje prostredníctvom inštitucionálneho posilnenia ochrany prírody, minimalizáciou kompetenčných konfliktov v rámci chránených území, zjednodušením systému ochrany, integráciou sústav chránených území…“ Napĺňanie tohto cieľa bolo naštartované reformným zákonom z roku 2021 , zákon bol podmienkou Plánu obnovy. Na jeho základe vznikli samostatné správy národných parkov, začala sa zjednocovať správa pozemkov pod ne, a to umožnilo začať čerpať alokované peniaze. Roztrieštenie národného parku ide proti všetkým menovaným cieľom reformy: nedochádza k transformácií z intenzívnej ťažby dreva na mäkký turizmus, zvyšovaniu odolnosti krajiny pred zmenami klímy, inštitucionálna ochrana prírody sa oslabuje, sústava chránených území sa dezintegruje.

Kolízia s Plánom obnovy je zjavná aj z komunikácie medzi Úradom vlády a ministerstvom životného prostredia, ktorú 5.5.2024 zverejnil na sociálnych sieťach Michal Kiča. Úrad vlády v nej ministerstvu píše: „Zrušenie Národných parkov a zníženie stupňa ochrany prírody na ich území by bolo v  priamom rozpore s reformou ... plánu obnovy – reforma ochrany prírody a predstavuje zvrátenie splnených cieľov a implementácie míľnika reformy ochrany prírody a vysoké riziko uplatnenia sankcií zo strany EÚ.“

„Zo skúsenosti je naivné si myslieť, že EÚ nebude sledovať, či dodržiavame podmienky, za ktorých čerpáme európske peniaze. Ak sme raz z európskych peňazí dotovali národný park s podmienkou zlepšiť jeho ochranu v rámci reformy, nemôžeme ho teraz na dvoch tretinách územia zrušiť alebo znížiť ochranu na úroveň prírodného parku. Ktokoľvek domácim rozpráva, že je to možné, ich zavádza,“ tvrdí Marek Kuchta z iniciatívy My sme les a bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry.

„Rozbíjanie národných parkov, našich najcennejších území, nedáva logiku. Myslím si, že vláda má nájsť spôsoby, ako národné parky, obce a neštátnych vlastníkov podporiť a nie národný park zanedbávať či dokonca rozbíjať. Načo tu vôbec máme ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva?“ pýta sa Kuchta.

Rozbitie národného parku by pravdepodobne narazilo aj na odpor Prešovského samosprávneho kraja 

Na zachovaní národného parku má záujem aj Prešovský samosprávny kraj (PSK). Do územia práve z dôvodu existencie národného parku nalial nemalé peniaze, napríklad 12 miliónov eur do výstavby cyklotrás. Takisto s pričinením kraja a podporou Ministerstva hospodárstva tu vzniklo 200 lôžkových kapacít a 30 pracovných miest v ubytovaní. Na zasadaní poslednej Rady národného parku 16.5. v tomto zmysle podľa zápisnice uviedol zástupca samosprávneho kraja JUDr. Ján Kocák nasledovné: „Prešovský samosprávny kraj si mohol vybrať úplne iné územie, ale vybral si práve toto územie, preto že je tu unikátny národný park. Má obavu, že keď sa zníži stupeň ochrany a zmení sa hospodárenie, tak celá táto aktivita v tomto území sa minie účelu. Ak územie stratí jedinečnosť, tak sem neprídu turisti. PSK robí všetky aktivity preto, aby do územia prišli turisti, aby si miestni našli prácu v poskytovaní služieb a ubytovania. Ak územie stratí jedinečnosť, úsilie bude zmarené a môže sa stať, že PSK zastaví aktivity v tomto území a bude sa venovať iným územiam, napr. Domaša, Čergov, alebo iným národných parkov v rámci Prešovského samosprávneho kraja, ktorých je päť.“ 

Rozumieme obavám

Na záver je potrebné povedať, že úplne rozumieme obavám okolo 150 zamestnancov OZ Ulič, z ktorých mnohí sa boja o prácu. V situácii, keď sa štát nečinne prizerá tomu, ako správa národného parku pod rezortným vedením SNS prichádza s nereálnym návrhom odčlenenia prírodného parku a ešte k tomu riskuje sankcie vrátane vrátenia dotácií, sú tieto obavy pochopiteľné. Aktuálne vláda neponúka žiadne reálne riešenie tranzície, ku ktorej má záväzok.

Právne možné východisko je však podľa nás len jedno, a to zachovanie Národného parku Poloniny. Ak nemá štát riskovať sankcie či vrátenie dotácií, národný park nemôže byť zrušený alebo jeho veľká časť preklasifikovaná na prírodný park.

Rozbitie národného parku Poloniny nemôže byť cestou pre toto územie. Naopak, štát by mal hľadať cestu, ako do Polonín investovať. Cyklocesty a navýšenie chýbajúcich ubytovacích kapacít a s nimi spojených pracovných miest sú dobrým príkladom. Zlepšenie infraštruktúry a služieb národného parku dnes takisto ponúka obrovské rezervy. Takisto jedno z riešení môže byť v podpore ekologického poľnohospodárstva v regióne.

Nemôže však ísť len o reči, štát sa musí situácii postaviť čelom. Tak, ako to urobil v prípade hornej Nitry s komplexným Plánom spravodlivej transformácie  a zdrojmi predstavujúcimi viac ako 225 milióna eur. Hodenú rukavicu by mohlo zdvihnúť aj novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu, veď podpora cestovného ruchu je jeho kľúčovou agendou.