ako prejsť životom, aby človek úplne nepoblúdil? Ako sa nestratiť vo vlastnej bolesti a zúfalstve? Ako nezošalieť, keď sa ten svet vonku tak akosi vymkne spod kontroly?

Potrebujeme oporné body, ktoré nás navigujú. Potrebujeme lásku, ktoré nás vedie v tmách. Potrebujeme vrúcne objatie, keď si zúfame. 

Pani prezidentka, ďakujem za Vaše objatie. Ďakujem za Vašu pozornosť a ľudskosť, ktorá prišla v rozhodujúcom momente. Ďakujem za Vašu pravdivosť. Že ste nezaváhali. 

Niekedy sa stretávame s ľuďmi len v krátkych okamihoch, ktoré však znamenajú celý vesmír. Vaše objatie prinieslo svetlo do temnoty a premenilo bolesť na súcit, zúfalstvo na nádej.

Ďakujem. Dodali ste mi silu kráčať ďalej. Vaše objatie sa stalo pevným bodom môjho života. A rovnako oporným bodom pre tisíce ďalších ľudí. 

Nekonečne obdivujem, ako ste boli prítomná pri všetkých rozhovoroch s ľuďmi. Koľko sústredenia si to vyžadovalo, energie a vernosti vlastným hodnotám. To zrnko pozornosti je totiž veľká mágia. Zasiali ste tak dobro, ktoré klíči v mnohých srdciach. 

Veľmi by som Vám chcel popriať do ďalších dní najmä pocit ľahkosti a slobody. Ďakujem Vám. Mám Vás veľmi rád.