viac ako dve desaťročia sa nachádzali na území bývalého Československa sovietske vojská. V krajine boli „dočasne“ rozmiestnené 23 rokov od tragickej noci z 20. na 21. augusta 1968, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR) prekročili hranice a začali okupáciu Československa. Tá sa skončila 21. júna 1991, teda dňom, kedy posledný sovietsky vojenský transport prekročil východnú hranicu Slovenska.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska. Tento rok pripadá na piatok 21. júna.
Pobyt sovietskych vojsk na území Československa legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni, 18. októbra 1968, schválilo Národné zhromaždenie (NZ). Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
Je nesmierne dôležité si pripomínať, že sme tu viac ako dve desaťročia mali vojská sovietskych okupantov a že potom boli prinútení odísť. Svojím príchodom v roku 1968 pošliapali sen o slobode, v krvi utopili volanie po demokratizácii režimu a spôsobili hroznú traumu viacerým generáciám.
Sovietsky zväz nás v tom roku 1968 obsadil preto, lebo Česi a Slováci si dovolili povedať, že chcú žiť v slobodnejšej spoločnosti. To bol celý „hriech“ ľudí, ktorí boli potrestaní inváziou. Mnohí pri nej zahynuli, mnohí ďalší potom prišli o prácu, o sebarealizáciu, o šťastie. Aj tí, ktorí neprišli o život, ho v istom zmysle stratili - stratili možnosť žiť ho slobodne a naplno. Invázia bola niečím takým zvrhlým, že aj mnohí tzv. kovaní komunisti sa proti nej ozvali a spadli im z očí šupiny.
Bola niečím takým zvrhlým, že aby sa po nej ľudia nejako spamätali a žili ďalej, museli sa odstrihnúť od snahy zmeniť verejný priestor a stiahnuť sa do súkromia. Alebo kolaborovať. Alebo, čo urobili len nemnohí statoční, postaviť sa na odpor. Nikto voči invázii nebol ľahostajný a nikto nebol ľahostajný ani voči odchodu sovietskych okupačných vojsk.
To prvé ľudí zlomilo, to druhé nadchlo. Tým nepochopiteľnejšie je, ako dnes mnohí aj pamätníci vytvárajú o minulosti pod sovietskou čižmou bájky typu, ako sa tu dobre žilo. Sú to lži a deň odchodu sovietskych vojsk nemusí byť v kalendári červeným písmom, aby bol sviatočný.
V dôsledku okupácie zahynulo v Československu do konca roku 1968 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, pričom ďalšie stovky boli ťažko zranené. Okupácia zastavila proces demokratizácie spoločnosti a začala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.
Požiadavka odchodu sovietskej armády sa stala hneď po novembrovej Nežnej revolúcii v roku 1989 jednou z priorít československej zahraničnej politiky. Zmluvu, ktorá de facto ukončila okupáciu Československa sovietskymi vojskami, podpísali 26. februára 1990 v moskovskom Kremli, za prítomnosti prezidentov oboch štátov Václava Havla a Michaila Gorbačova, ministri zahraničných vecí Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze.
Už v deň podpisu zmluvy sa pohli smerom k východnej hranici prvé vlaky s vojenskou technikou. Samotný odsun sa uskutočnil v troch etapách od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Posledný vojenský transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991.
Počas 16 mesiacov odišlo z územia Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, viac ako 100 lietadiel, takmer dve stovky vrtuľníkov a 95.000 ton munície.
Odchod sovietskych okupačných vojsk sa formálne skončil 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni, 27. júna 1991, opustil krajinu aj posledný zástupca sovietskej armády - bol ním veliteľ strednej skupiny sovietskych vojsk na československom území Eduard Vorobjov.
V nedeľu 30. júna 1991 sa na oslavu odchodu sovietskych vojsk rozozvučali po celom Československu sirény a zvony.