do tej miery, do akej má extrémna pravica vôbec nejakú víziu lepšej budúcej spoločnosti, táto vízia v USA predkladá návrat do minulosti, do obdobia, keď bola Amerika údajne super. Kedy to bolo? Možno v 50. rokoch 20. storočia, možno koncom 19. storočia, alebo azda až v ére pred osvietenstvom, vtedy, keď sa spoločnosti dokázali zhodnúť na jednom prevládajúcom náboženstve. Ale pravdou zároveň je, že len málo ľudí je ochotných zastať si na barikády kvôli možnosti žiť, povedzme, v niečom podobnom roku 1952.

Niečo podobné sa odohráva naľavo. Neexistujú žiadne progresívne vízie alternatívnych spoločností, ktoré by už neboli v dejinách vyskúšané. Extrémna verzia rovnostárskej spravodlivosti, ktorá nadchla mnohých ľavičiarov v 20. storočí, marxizmus-leninizmus, bola po páde komunistických režimov odhalená ako morálne zvrhlá. Ale aj miernejšia vízia sociálnej demokracie dávno prešla skúškou praxe a mnohé z jej politík sa spokojne využívajú aj dnes, v krajinách, ktoré kladú dôraz na sociálny štát. Nájdu sa aj extrémni environmentalisti, ktorí za liek proti klimatickej kríze považujú svoju víziu budúcej spoločnosti „bez rastu“, ale nalejme si čistého vína, kto by chcel riskovať život pre svet, v ktorom budeme všetci rok za rokom čoraz chudobnejší? Nevyzerá to veru o nič atraktívnejšie ako konzervatívny sen o návrate k roku 1952 (napokon, vtedy sme rozhodne vypúšťali do atmosféry omnoho menej uhlíka ako dnes).