máme teda pred sebou nesmierne zložitý a rozsiahly študijný materiál. Nasledujúce poznámky môžu byť len veľmi malý výrez, stručný úvod, ktorý môže poslúžiť aj ako povzbudenie ďalšieho záujmu o túto problematiku (s obligátnym podčiarknutím, že tento predmet je dôležitý).

Históriu ideí, o ktorých bude reč, preto načnem „od konca“. V moderných ideologických systémoch môžeme rozpoznať štruktúru, ktorá je v základe „gnostická“, v zmysle, ako sme o gnóze hovorili v minulom diele; ide teda o špecifické moderné podoby gnózy ako oslobodzujúceho a spásonosného poznania. Medzi tieto moderné ideologické systémy a hnutia, ktoré sa na ne odvolávajú, patrí aj to, čo zvykneme nazývať „totalitnými“ ideológiami. Eric Voegelin sa o totalitarizme 20. storočia vyjadril ako o „existenciálnej vláde gnostických aktivistov“, aj ako o koncovom produkte vývoja civilizácie orientovanej na ideu pokroku („the end of progressive civilization“). 

Už sme si objasnili, že „gnóza“ nie je „viera“ v zmysle vkladania nádeje do vecí, ktoré nevidíme, ani „veda“ v zmysle testovateľných hypotéz. Alain Besançon (1932 – 2023) naznačil gnostickú štruktúru komunistickej ideológie v práci Les Origines intellectuelles du léninisme (Intelektuálny pôvod leninizmu, 1977) okrem iného v nasledovnom postrehu: 

„Abrahám, svätý Ján, Mohamed (...) vedia, že veria. Keď Lenin vyhlasuje, že materialistické chápanie dejín nie je hypotéza, ale vedecky preukázané učenie, je to nepochybne akési uverenie, no také, ktoré on pokladá za dokázané, založené na skúsenosti. V základe ideológie je čosi poznané (un su). Lenin nevie, že verí. On verí, že vie.“