len ťažko pochopiteľný bol postoj tej časti politických elít, ktorá má vzťah k politickým inštitúciám a bez ohľadu na kritický postoj k Zuzane Čaputovej by mala mať aspoň rešpekt k inštitúcii prezidentky republiky. Platí to aj pre tých, ktorí sa sami označujú za publicistov, ale v našej podtatranskej demokracii môže byť publicistom každý, kto sa zaňho vyhlási. 

Naopak, úplne pochopiteľný bol odmietavý postoj konšpirátorov, ktorí nevedeli prísť Zuzane Čaputovej na meno a vylievali na ňu kýble oplzlostí, aby ukázali prstom na seba. Nech je to totiž akokoľvek, Zuzana Čaputová bola ako prezidentka Slovenskej republiky aj ich hlavou, a tá hrubosť a vulgárnosť bola aj ich prejavom dešpektu k inštitúcii, ktorou sa tak často oháňajú. O ich vzťahu to vypovedalo oveľa viac ako falošné zaklínanie sa štátom, ktorý pritom prznili.

Príbeh Zuzany Čaputovej ako prezidentky Slovenskej republiky je svojím spôsobom príbehom z rodu Labyrintu sveta a raja srdca Jana Amosa Komenského. Milované Slovensko sa lúčilo so svojou prezidentkou. Láskyplne, a macošsky.

pezinská baba

Hneď po skončení mandátu vyšli o prezidentke Čaputovej dve knihy – politická biografia Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti (Bratislava, Ringier Slovakia Media s. r. o., 2024) a kniha rozhovorov Zuzany Čaputovej s Erikom Taberym Nestratiť sa sama sebe (Bratislava, Denník N, 2024).