lebo to, že voľby 4. júla prehrá, vedel britský premiér aj bez krištáľovej gule – popularita jeho strany je na minime. A napriek tomu sa nedá jeho rozhodnutie označiť za iracionálne. Je len populistické. Rishi Sunak totiž postupoval v logike, že si treba vybrať ten najlepší možný z najhorších okamihov.

tri triangulačné body zúfalého Sunaka

Prvý bod, z ktorého musel vychádzať, je zákon: ten mu káže usporiadať voľby najneskôr v januári 2025. (Sunak sa vlani vyjadril do médií, že sa budú konať ešte v roku 2024 a pravdepodobne v jeho prvej polovici.)

Druhý bod, ktorý Sunakovi kolíkoval manévrovací priestor, predstavujú prieskumy. Z toho najnovšieho vyplynulo, že konzervatívcom by dalo hlas len 18 percent voličov. Labouristi, už štrnásť rokov v opozícii, by dostali 42 percent. Najväčší problém predstavuje čierny Peter týchto volieb – strana Reform UK pod vedením Nigela Faragea, ktorá v tomto prieskume šokujúco predbehla o bod aj konzervatívcov. Asi je jasné, že verejná mienka nie je toryovcom vôbec naklonená a do konca roku 2024 sa mohla len zhoršiť, ak by teda nezasiahla nejaká nepredvídaná udalosť, ale s tými sa počítať nedá, a ak sa aj vyskytnú, často skôr zhoršia pozíciu všetkým podstatným hráčom.