22. júna 1941 napadlo nacistické Nemecko Sovietsky zväz. Na frontoch súhrnnej dĺžky 2900 km od fínskych hraníc po Čierne more sa pohlo najmenej 138 nemeckých divízií a vyše 30 divízií spojencov Osi. Začala sa najväčšia pozemná ofenzíva v dejinách ľudstva. Druhá svetová vojna vstupuje do fázy bezprecedentnej vo svojej brutalite a intenzite ideologicky odôvodnenej nenávisti. V pätách postupujúcich armád sa odohrávali plánovitá genocída a totalitný sociálny experiment, realizujúce plány, aké Nemecko na dovtedy okupovaných územiach nemohlo naplno rozvinúť. 

Osudné ráno malo svoje ďalekosiahle konsekvencie aj svoju prehistóriu. Viedli k nemu politické a vojenské rozhodnutia, ktoré – paranoidné vo svojej motivácii, perfídne vo svojich metódach a paradoxné vo svojich výsledkoch – predstavujú príbeh obludných plánov a rovnako obludných omylov, aj príklad toho, ako sa s ľudským rozhodovaním zahráva náhoda a okolnosti, a ako ľudský faktor vstupuje do zdanlivo exaktných či domnele neomylných strategických výpočtov.

nepripravení?

V Solženicynovej novele Jeden deň Ivana Denisoviča hovorí hlavný hrdina, bývalý sovietsky vojak zajatý Nemcami, ktorý bol následne sovietskou mocou poslaný do gulagu, svojmu spoluväzňovi, baptistovi: „Pozri, Aljoška, ty to máš vlastne dobré. Kristus ti kázal ísť do väzenia, za Krista si to urobil. Ale za čo som tu ja? Pretože sa oni v štyridsiatom prvom nepripravili na vojnu? Bola to moja chyba?“