štefan hríb: Leto s kávou, obedom a prechádzkami

Príjemnosť leta je najčastejšie spájaná s dovolenkami. Najmä u celoročne vyťažených ľudí je to pochopiteľné. Ale príjemné sú najčastejšie tie aktivity, ktoré od dovolenky vlastne celkom nezávisia. U mňa sú štyri.

Prvou očarujúcou letnou aktivitou je pre mňa ničnerobenie. Nie v zmysle ležania na pláži, to vydržím spolu s plávaním denne možno hodinu. Moje obľúbené ničnerobenie má povahu nemyslenia na minulosť či budúcnosť. V lete sa dá ľahšie žiť pre aktuálny okamih, ktorý môže mať povahu pohľadu na more alebo plnej chuti broskyne. Prvé dni dovolenky sa o vypnutie minulosti a budúcnosti pokúšam dosť neúspešne, neviem celkom vypnúť správy, ale potom sa to zrazu začne dariť, a je to až opojné. Zistil som napríklad, že v okamihoch intenzívnej prítomnosti, napríklad v tej plnej chuti broskyne, je nejako tajomne obsiahnutá celá večnosť. 

A tiež, že keď vnímam svet cez „teraz“, cítim niečo ako jednotu všetkého so všetkým a číru radosť zo samotnej existencie. Žiť len pre súčasný okamih je v praktickom živote považované za dosť nezodpovedné, pretože to často býva luxus na úkor budúcnosti. Letné okamžiky plnej prítomnosti mi ale vždy pripomenú, že žiť v minulosti či budúcnosti je tiež oberaním sa o to najhlbšie, čo sa dá zažiť. Práve pre zážitok prítomného okamihu považujem letné ničnerobenie za najlepšiu aktivitu. Lebo keď bezcieľne existujem – a jazdím nikam po úzkej ostrovnej ceste, lemovanej kamennými múrikmi, pozerám na vlny mora alebo cítim vôňu miestneho trhu s rybami –, tak vtedy letmo vnímam čosi ako cieľ všetkého a cítim sa toho súčasťou.

Mojou druhou top letnou aktivitou je káva. Je to celkom iná káva, než akú pijem možno päťkrát denne po celý rok. No nie v zmysle kvality či značky. Celoročná káva je tak trochu súčasť práce, pomáha sústrediť sa, zaháňa únavu, je jednou z ciest ku konverzácii. Letná dovolenková káva je celkom iný vesmír. Keď si ju objednám ráno v kaviarni na brehu prístavu, nie je to pre únavu, sústredenie ani konverzáciu. Je to len pre tú kávu a pozorovanie „bezvýznamného“ ranného diania naokolo. Prichádzajú zásobovacie mopedy s tovarom, páry, trochu unavené z predošlej noci, výskajúce deti tešiace sa na pláž a miestni, nahlas gestikulujúci o susedoch, futbale a vláde. Do toho pohojdávajúce sa rybárske bárky s čajkami vyludzujú charakteristické zvuky. Je to stále káva, ale je to viac.

„V lete je aj prechádzka iná. Je to skôr pritakanie dovtedy cudziemu prostrediu, akési dôverné splynutie s ním.“

Tretím darom leta sú pre mňa obedy. Takmer každé jedlo má tú vlastnosť, že je nielen efektívnym doplnením energie, ale aj niečím príjemným. To je málo docenená stránka života. Ale letný dovolenkový obed je niečo špeciálne. Jednak preto, že u mňa ide výlučne o rôzne ryby, morské „príšery“, zeleninu, tradičnú paradajkovú polievku a cesnakom potretý opečený chlieb, ale, samozrejme, aj preto, ako ich miestni vedia pripraviť a ako to všetko komentujú. Tá kombinácia vôní, farieb a chutí so zvukmi mora je nenapodobiteľná a tvorí podstatnú súčasť letnej radosti.