pod historiografiou sa rozumie štúdium metód, ktoré používajú historici pri skúmaní prameňov a ich prístupy k interpretácii: čiže to, akým spôsobom tvoria históriu ako akademickú disciplínu. Pravda je taká, že aj tieto vedecké procesy v humanitných vedách ovplyvňujú atmosféru v spoločnosti.
Aj vzhľadom na agresívnu vojnu, ktorú Ruská federácia vedie voči Ukrajine, treba otázky o tom, kto boli a kde sa vzali Slovania, ako aj o posunoch v nazeraní na ne, dostať do verejného priestoru.
V susednej Českej republike odborná verejnosť reagovala na nové prístupy v bádaní o Slovanoch už niekoľkokrát. Najskôr v odbornom prostredí. Karlova univerzita vydala malý zborník s názvom „Neslované“ o počátcích Slovanů (2011) a po vypuknutí vojny sa nové otázky o Slovanoch dostali aj na stránky populárno-náučného historického časopisu Dějiny a současnost (2/2023). V našom prostredí sa na nové podnety reagovalo veľmi sporadicky (A. Mesiarkin, Otázniky k pôvodu Slovanov. Pár poznámok ku konceptu počiatkov dejín slovanských etník, Historická revue 7/2013) a šlo skôr o utvrdenie pôvodných názorov, ktoré sa formovali v 19. storočí. Čo je teda nové v prístupe štúdia Slovanov? V stručnosti sa pokúsim dianie v historiografii objasniť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.