napísanie knihy o Slovanoch v stredoveku nebolo pre E. Mühleho žiadnym náhlym rozhodnutím, monografia je výsledkom dlhodobého štúdia viacerých tém z oblasti stredo-východoeurópskych dejín, ktorým sa autor od svojho štúdia systematicky venuje. Práve rôznosť tém z raného a vrcholného stredoveku a tiež z 19. a 20. storočia vytvorila široký a dobrý základ pre otázky, ktoré si autor v súvislosti so Slovanmi kládol. E. Mühle sa snažil skúmať a podchytiť predstavy slovansky hovoriaceho obyvateľstva o sebe samých prezentovaných v rano- a vrcholnostredovekých prameňoch, ale najmä to, ako o spoločenstve slovansky hovoriacej populácie písali vo svojich dielach tí „druhí“, čiže vzdelanci Byzancie, latinského a arabsko-islamského sveta. E. Mühle sa zameral na sledovanie výskytu pomenovania Slovanov v písomných prameňoch a hlavne na to, v akom kontexte sa pomenovanie objavovalo. Tento prístup umožnil E. Mühlemu sledovať, ako sa postupne zmenil význam pomenovania Slovanov v neslovanskom prostredí.
Možno sa téma vnímania a prezentácie Slovanov sebou a „tými druhými“ niekomu zdá zbytočná, veď o Slovanoch, či spoločenstve Slovanov, vieme zdanlivo mnoho. Tu je však príležitosť nájsť odpoveď na otázku, či sú Slovania „vynálezom“ novoveku alebo či sú skutočne spoločenstvom od čias raného stredoveku so svojou kultúrnou pamäťou a identitou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.