neprehnal som to však tak trochu s tou úvodnou správou? Žijeme v pohnutých časoch. Zdá sa, že o čomkoľvek je možné vyhlásiť, že to neexistuje. A, samozrejme, na miesto toho, čo sme popreli, si radi vzápätí dosadíme nové produkty vlastnej fantázie. Následky môžu byť nemilé.

vulgarizácia vedy 

Existujú popieračské „teórie“, ktoré nepokladám za hodné diskusie s ich autormi či šíriteľmi. Môžeme odhaľovať ich hlúposť, lživosť, podlé motívy – to môže byť aj nanajvýš potrebné, bude to však skôr satira na tému tretej osoby než priama polemika s ňou.

Existujú ale aj rozumne odôvodnené tvrdenia, zistenia, vedecky podložené teórie, ktoré si zaslúžia serióznu pozornosť a, samozrejme, aj kritickú diskusiu – bez tej by, koniec-koncov, žiadna veda neexistovala. Veda aj zdravý rozum mali vždy svojich nepriateľov, neraz nebezpečne agresívnych. Pre vedcov a ich teórie je však rovnakým, možno aj väčším nešťastím, ak sa stanú predmetom pomýlenej priazne polovzdelancov a samozvaných aktivistov, ktorí z nich začnú vyvodzovať neoprávnené závery. O to horšie, ak sa z nich stanú predmety politických sporov. Tu si treba naozaj urobiť istý poriadok. Nielen v záujme vedeckej pravdy, ale aj v záujme zdravého rozumu – a zdravý rozum, hoci aj vedecky neinformovaný, nám umožňuje každodenne žiť, a ako taký musí byť základom aj pre zdravú politiku.