Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ladislav Kováč: O šimpanzoch a ľuďoch

.ladislav Kováč .spoločnosť .téma

Žijeme v neistej a chaotickej dobe. Na planéte Zem vrcholí rozpor medzi nezmeniteľnou ľudskou prirodzenosťou, ktorou biologický druh Homo sapiens vybavila biologická evolúcia, a technickou civilizáciou, ktorá sa nám prihodila a s ktorou si nevieme rady. Z troch otázok, ktoré si ľudia kládli odnepamäti – „odkiaľ prichádzame“, „kto sme“ a „kam ideme“ –, nám dnes tá tretia zaznieva s novou naliehavosťou.

Ladislav Kováč: O šimpanzoch a ľuďoch BETTMANN/GETTY IMAGES 23. január 1972, Tanzánia: Jane Goodallová počas výskumu šimpanzov v Národnom parku Gombe na severe Tanzánie. Veľkú časť svojho života zasvetila pozorovaniu týchto tvorov v africkej prírode.

to si uvedomili aj dvaja výskumníci hviezd a vesmíru, ktorí v 2011 založili medzinárodný festival Starmus, zasvätený oslave „astronómie a kozmického bádania“, ale aj „hudby, umenia a prírodných vied“: Kým prvých šesť stretnutí bolo venovaných hviezdam a kozmu, témou siedmeho bola „budúcnosť našej rodnej planéty“. Siedmy Starmus sa konal v Bratislave od 12. do 17. mája 2024, prednášali na ňom významní vedci, ba aj viacero nositeľov Nobelovej ceny.

Hviezdou bratislavského festivalu bola anglická biologička Jane Goodallová, ktorú jedny americké noviny označili za „Einsteina behaviorálnych vied“. Nemá Nobelovu cenu – keď koncom 19. storočia Alfred Nobel, vynálezca dynamitu, svoju cenu zakladal, nemohol vedieť, že hlavným poslaním vedy v 21. storočí bude pochopiť ľudské správanie v odprírodnených podmienkach, a tým aj predvídať ďalší osud ľudského druhu. 

v tieni človeka 

Jane Goodallová sa v apríli 2024 dožila deväťdesiatky. Viac ako tridsať rokov sa aktívne venovala pozorovaniu správania šimpanzov v africkej prírode. Zo všetkých biologických druhov sú nám šimpanzy evolučne najbližšie. Odhaduje sa, že pred asi 6,5 – 7,5 miliónmi rokov sme mali spoločného živočíšneho predchodcu. Ich mozog sa podobá ľudskému, až na to, že je relatívne trikrát menší ako ľudský. Žijú v Afrike v skupinových komunitách veľkosti 15 – 30 jedincov. 

Počas prvej desiatky rokov svojho skúmania (1960 – 1970) Goodallová sledovala jednu šimpanziu skupinu. Zblížila sa s nimi natoľko, že ju akceptovali ako členku skupiny. Pozorovala nápadnú podobnosť správania s ľuďmi. Až na to, že šimpanzy nevedeli rozprávať, takže ich vzájomná komunikácia bola jednoduchá. Zistila, že každý jedinec je svojráznou osobnosťou. Skupina bola hierarchizovaná, jednotlivci zápasili medzi sebou o čo najvyššie postavenie v hierarchii skupiny. V rámci skupiny sa tvorili priateľstvá, koalície i antipatie. Na čele stál najstatnejší alfa samec ako vodca, ktorý zaisťoval pokoj v skupine. Samci sa predvádzali svojimi výkonmi pred samičkami, aby získali ich priazeň a prístupnosť. O vlastných potomkov sa samičky dojímavo starali. Ibaže: Ak matkám deti umreli, pár dní ich pri sebe nosili, ale nakoniec odhodili. Šimpanzy nevedia, čo je smrť. Celkovo teda: príjemný, idylický život. „Ušľachtilí divosi.“ 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite