františek Mikloško, poslanec NR SR 

porovnávať normalizáciu v rokoch 1969 až 1989 s dnešnou situáciou možno zatiaľ len v atmosfére spoločnosti. Vtedy vládol totalitný komunizmus, dnes je sloboda, sme členmi EÚ a NATO. V ekonomike vládne voľný trh a v mediálnej oblasti sociálne siete výrazne konkurujú zabehnutým médiám.

To, čo bolo v čase normalizácie také ťaživé, bola bezvýchodiskovosť z politickej, spoločenskej a duchovnej situácie. V tom možno dnešnú situáciu, vzhľadom na opakujúce sa ponovembrové výsledky volieb na Slovensku v prospech populistických strán, porovnávať s normalizáciou. Aké riešenia videli, respektíve navrhovali osobnosti a paralelné štruktúry v čase komunizmu?

Dominik Tatarka nám v týchto ťaživých časoch raz hovoril: „Ak si Slováci zachovajú v týchto časoch aspoň tie najzákladnejšie vlastnosti, s ktorými prechádzali dejinami, tak zostanú neporaziteľní. Napríklad taká pohostinnosť: ‚Ty si ma prišiel navštíviť, ty si si ma prišiel uctiť, i ja si ťa uctím. Ponúknem ťa jedlom, alebo nápojom a porozprávame sa.‘“ 

V týchto dusných časoch raz prišiel medzi nás Milan Šimečka starší a hovorí: „Išiel som po ulici a tam išla jedna mladá mamička so svojím dieťaťom v kočiari. Keď som videl, ako sa mu s láskou prihovára, povedal som si, že život nakoniec prekoná všetky totality a zloby.“