prirodzené preto, lebo kultúra a život človeka – spoločenského, rečou a rozumom nadaného živočícha – sú v praxi neoddeliteľné. Varovné preto, lebo to signalizuje stratu, o čom by sme za iných okolností ani nehovorili, tobôž pre to viedli akési „kultúrne vojny“.

kultúra ako obušok

Hovoríme tu o živote kultúry aj o jej deformáciách. A tiež o živote rozumu a jeho deformáciách. Oboje spolu nevyhnutne súvisí. Tam, kde kultúra z akýchkoľvek príčin upadá, stráca sa aj schopnosť tomuto stavu adekvátne porozumieť, t. j. uchopiť ho v jasných, všeobecne zrozumiteľných pojmoch. Neprekvapí preto, ak protesty obrancov zdedených a ohrozených, či údajne ohrozených kultúrnych hodnôt dostávajú samé frapantne nekultúrny charakter. Zároveň možno s rovnakým úspechom pochybovať o kultúrnej vyspelosti ich radikálnych, obrazoboreckých a pokrokárskych protivníkov – najmä ak nimi presadzované „kultúrne alternatívy“ dostávajú charakter masových vytržení.

Zmenšujúci sa počet skutočných predstaviteľov kultúry hodnej svojho mena následne zostane v role spoločenských vydedencov, ktorým už aj tak nikto nerozumie. Môžu sa dokonca stať pre davy podozrivými – a to neveští nič dobré pre zvyšky ich spoločenstva v okolí oddávajúcom sa radovánkam nového kultúrneho barbarstva v takých či onakých verziách, na takej či onakej strane politických alebo ideologických barikád deliacich spoločnosť.