„pozerali sme sa naokolo a videli sme, že Yamato sa ešte stále pohybuje. Zrazu sa od nej z čiary ponoru vyvalil dym, biely dym, ktorý stúpal nahor až zahalil celú loď, takže vyzerala ako zasnežená hora Fudži. Potom sa objavil čierny dym a zmiešaný s tým bielym vytvoril obrovský oblak dosahujúci výšku asi dvetisíc metrov. Keď sa rozptýlil, znovu sme sa pozreli na hladinu, ale tam už nič nebolo. Yamato, najväčšia bitevná loď, aká kedy jestvovala, zmizla v hlbinách...“

Kým k tomu došlo, bitevné lode mali za sebou dramatický príbeh. Túto kategóriu vojnových lodí charakterizovala impozantná veľkosť, silná delostrelecká výzbroj ťažkého kalibru a robustná pancierová ochrana. Boli to hotové plávajúce pevnosti.

plachetnice, pláty, parný motor

Niekoľko storočí hlavnú námornú silu predstavovali veľké vojnové plachetnice s dvomi až tromi delovými palubami, na ktorých bolo rozmiestnených niekoľko desiatok diel rôznych kalibrov. Najväčším nepriateľom týchto lodí, ktoré boli podľa používanej taktiky boja nazývané radovými, neboli ani tak delá protivníka, ale oheň. Rozžeravená delová guľa síce nedokázala preraziť niekedy aj 60 – 80 centimetrov hrubý bok trupu, no mohla zapáliť nielen plachty a smolou natreté laná, ale aj celú loď. Ako sa brániť pred čoraz účinnejšími delami protivníka? Na pomoc prišlo železo: hrubé železné pláty chrániace boky lode. Železo neskôr nahradil odolnejší pancier z ocele. Zároveň sa uplatnil nový revolučný vynález – parný stroj. Jeho prakticky využiteľná podoba bola dielom škótskeho vynálezcu Jamesa Watta ešte z roku 1766, ale pri pohone veľkých lodí sa parný stroj presadil až o niekoľko desaťročí neskôr. Napríklad francúzska 90-delová radová loď Le Napoléon s výtlakom 5040 ton bola poháňaná parným strojom s výkonom 900 koní.