náš dnešný svet od sveta pred rokom 1914 akoby oddeľovali pohoria bezprecedentných udalostí, ktoré navždy zmenili tvár sveta aj Európy. Ba môžeme sa domnievať, že bez nich by aj trajektórie či trendy nášho dnešného vývoja vyzerali inak. Akokoľvek, sú tu odlišnosti, ktoré sťažujú porovnávanie, no aj podobnosti, ktoré znepokojujú. 

Súvislosť medzi prvou a druhou svetovou vojnou je dosť dobre viditeľná. Je pomerne ľahké poukázať na príčiny: rozpad európskych impérií, geopolitické vákuum, ktoré po sebe zanechali, neprezieravú politiku víťazných mocností, nástup totalitných hnutí a režimov v medzivojnovom období atď. Ale ako je to v prípade vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá bola ako „Veľká vojna“ ešte menej precedentnou než následná, hoci väčšia katastrofa? 

V prípade roku 1914 sa nám viaceré klišé stávajú neupotrebiteľnými a v prameňoch, ktoré sa zaoberajú obdobím vedúcim k vojne, sa dá niekedy zaznamenať akási bezradnosť. Udalosti boli šokom. Ale akým, v akom zmysle, prečo? Interpretácie sa, pravda, množili: od bezmocného konštatovania šoku a prekvapenia až po Leninovu teóriu „imperialistickej vojny“ a imperializmu ako „zahnívajúceho štádia“ kapitalizmu, v ktorom kapitalistické mocnosti bojujú o svetové odbytištia pre prebytok svojej produkcie. Táto teória spájala zvodne jednoduché a zdanlivo neomylné vysvetlenia s domnele neomylnými predpoveďami pre budúcnosť v rámci na pohľad nepriestrelného systému marxistického výkladu dejín.