tak vravel admirál John Arbuthnot „Jacky“ Fisher v roku 1906 britskému kráľovi Eduardovi VII. Tým mužom, ktorý môže „stlačiť gombík“, myslel nemeckého cisára Wilhelma II., ktorého (neoprávnene) obdivoval a ktorého sa (oprávnene) obával ako autokratickej hlavy novej ríše sužovanej pocitom obkľúčenia a nedostatku veľmocenskej sebarealizácie – teda aj túžiacej po získaní koloniálnych dŕžav, ktorému malo poslúžiť nové vojnové loďstvo, ohrozujúce postavenia Británie, svetovej námornej veľmoci číslo jeden, dnešným jazykom by sa dalo povedať: svetovej superveľmoci.

„... Fisher, vám preskočilo!“ 

Jacky Fisher (1841 – 1920), námorník, stratég, vizionár a modernizátor britskej flotily, bol presvedčený, že k veľkej vojne s Nemeckom dôjde v období jeho úradovania na poste prvého námorného lorda, čiže v hierarchii námorníckej profesie vrchného veliteľa Britského námorníctva a člena Bezpečnostnej rady Spojeného kráľovstva. Tak ako mnohé veľké osobnosti, aj Fisher mal silné ego, výstrednosti aj rozporuplné črty. Dokázal byť tvrdohlavý, občas aj pomstivý. V každom prípade jeho osobná energia, vynachádzavosť a asertivita z neho urobili jedného z ústredných aktérov budovania britskej stratégie a pretekov v námornom zbrojení v dobe, keď sa medzinárodný vývoj zvažoval stále rýchlejšie na čoraz šikmejšej ploche k svetovej vojne.