olympijské hry sa začali už v starovekom Grécku. Ich história sa píše od roku 776 pred naším letopočtom. V meste Olympia sa súťažilo v behu, hode oštepom aj diskom, skoku do diaľky či zápasení. Víťazí boli považovaní za hrdinov. Zanikli však v roku 393 po tom, ako  cisár Theodosius I. zakázal všetky pohanské sviatky a udalosti. O znovuzrodenie ich tradície sa v roku 1896 zaslúžil Pierre de Coubertin. Jeho snaha vyšla kvôli druhej svetovej vojne takmer na zmar, po vojne ale boli olympijské hry obnovené – ako symbol mieru.

prvenstvá

Ženy mali v staroveku zakázané nielen zúčastniť sa olympijských hier, ale aj samotné ich sledovanie. Až do roku 1900 sa ich nesmeli zúčastňovať. Prvou športovkyňou, ktorá sa ich zúčastnila, bola Švajčiarka Hélène de Pourtalèsová. Stala sa aj členkou víťazného tímu v regate. Postupne začalo pribúdať čoraz viac žien. 

Letné olympijské hry v Tokiu v roku 2020 boli prvými, ktoré boli preložené. Kvôli pandémii covidu-19 sa konali o rok neskôr. Tie získali hneď viacero prvenstiev: boli prvými rodovo vyváženými hrami a Japonsko si dalo záležať na ekológii, medaily boli vyrobené z kovov z recyklovanej elektroniky. 

medailové obmeny

Na starovekých olympijských hrách kedysi nebolo zlato najcennejším kovom, ale bolo ním striebro. Päť zlatých medailí za plávanie a jednu striebornú za vodné pólo si v 20. rokoch z olympiád odniesol Johnny Weissmuller. Celosvetovú slávu mu však nepriniesol šport, ale jeho úloha Tarzana v dvanástich filmoch.