ťažké sily ruského námorníctva, ktoré boli zdecimované počas rusko-japonskej vojny, sa spamätávali len pomaly. Krajina bola ešte rozvrátená revolučným vrením po prehranej vojne, priemyselná výroba stagnovala. Až v roku 1908 začala stavba štvorice dreadnoughtov  triedy Gangut, ktoré koncepciou a usporiadaním do značnej miery pripomínali taliansky typ Dante Alighieri. Ich výtlak sa pohyboval okolo 23 600 ton a boli vyzbrojené 12 delami kalibru 305 mm zo známej Obuchovskej zbrojovky. Lode boli určené pre Baltské loďstvo, ale ukázalo sa, že bude potrebné postaviť bitevné lode aj pre Čiernomorské loďstvo. Mali byť protiváhou loďstva Osmanskej ríše, ktorá už vtedy koketovala s wilhelmovským Nemeckom. 

V lodenici v Nikolajeve boli v rokoch 1912 – 1917 postavené tri lode triedy Imperatrica Marija, ktoré boli obmenou projektu triedy Gangut. Mali výtlak 23 410 ton a ich hlavná výzbroj bola rovnaká ako u lodí triedy Gangut. Všetky ruské dreadnoughty mali v revolučných časoch a aj neskôr veľmi pohnuté osudy. Dva z nich, premenované na Parižskaja Komuna a Okťabrskaja Revoľucija  dokonca pretrvali aj ťažké časy druhej svetovej vojny a boli zošrotované až v polovici 50. rokov.