1

Historicky bola normalizácia ironickým pomenovaním toho, čo sa v Československu dialo po auguste 1968. Normalizácia bola deviáciou komunistickej moci v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Tak nazývala komunistická moc devastáciu Československa po roku 1968. Normalizácia bola odchylkou od normálneho slobodného sveta, úchylkou, popierajúcou všetko normálne. Bola výrazom toho, ako sa slovenská a česká spoločnosť v rokoch 1970 – 1989 pervertovala. Nebola normalizáciou, ale „normalizáciou“, a nebola osvietenským poučením, ale komunistickým „Poučením“. 

Ubúdalo z nás, ako to napísal neskôr Pavel Vilikovský, a bolo len na každom z nás, koľko z neho ubudlo. Viem, čo hovorím. Nepatril som k hrdinom a dúfam, že ani k zbabelcom, ale ocitol som sa aj na hranici toho, čo bolo pre mňa ešte únosné. Nikdy nezabúdam na to, že boli aj lepší ako ja – československý disent, Milan Šimečka s Mirom Kusým, kresťanská podzemná cirkev a maďarskí intelektuáli, ktorí odmietli komunistický režim. Približovali sme sa k sebe a rok 1989 znamenal pre mňa aj zadosťučinenie, že sa náš krok vyrovnal.

Nemyslím si, že to, čo práve zažívame, je normalizácia. Neskorý, politicky opotrebovaný Fico sa nevracia do čias normalizačnej mladosti. Jeho cieľom nie je komunistická normalizácia, ale putinizácia Slovenska. Ficovi prišiel putinovský autokratizmus vhod, lebo ukazuje cestu k tomu, ako nastoliť nový autokratický, neslobodný a nedemokratický režim.