paríž sa od januára 1919 stal dejiskom účtovania víťazných mocností s porazeným Nemeckom. Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Japonsko vytvárali právny rámec na potrestanie Nemecka ako hlavného vinníka za rozpútanie prvej svetovej vojny. Nemecko muselo platiť obrovské reparácie, ktoré ho takmer priviedli na pokraj hospodárskeho krachu. O niekoľko rokov neskôr sa splácanie obrovského dlhu spolu s hospodárskou krízou pričinili o nástup Adolfa Hitlera k moci. Tvrdé podmienky boli stanovené vo vojenskej oblasti vrátane vojnového námorníctva. Nemecká armáda mohla mať len 100-tisíc mužov, nebola povolená branná povinnosť, generálny štáb bol rozpustený, vojenské letectvo bolo zakázané a vojnové námorníctvo muselo byť drasticky zredukované. Nemecko si mohlo ponechať len 6 starých bitevných lodí a menší počet ľahších lodí. Zakázané boli ponorky, lietadlové lode a námorné letectvo. 

washingtonský námorný pogrom

Všeobecnú úľavu zo skončenia Veľkej vojny vystriedala únava a, s výnimkou Spojených štátov, aj ťažká hospodárska situácia. Enormné náklady na zbrojenie bolo treba masívne znížiť, čo sa týkalo najmä drahých bitevných lodí.  S iniciatívou usporiadať konferenciu o námornom odzbrojení prišli Spojené štáty. Konferencia sa začala v novembri 1921 vo Washingtone a okrem USA jej ďalšími účastníkmi boli Veľká Británia, Japonsko, Francúzsko a Taliansko. Americká strana predložila návrhy na limity tonáže bitevných lodí loďstiev troch najsilnejších mocností, Veľkej Británie, USA a Japonska, v pomere 5:5:3. Veľká Británia a USA mohli mať tonáž po 525-tisíc ton, na Japonsko malo pripadnúť 315-tisíc ton. 

Outsidermi boli Francúzsko a Taliansko, ktoré si mohli nárokovať bitevné lode s tonážou po 175-tisíc ton. Ďalšie body stanovili hranicu najväčšieho štandardného výtlaku bitevných lodí na 35-tisíc ton, desaťročné moratórium na stavbu nových bitevných lodí, ako aj záväzok zošrotovania časti rozostavaných či starých bitevných lodí. Iné ustanovenia sa týkali kategórií ťažkých krížnikov, lietadlových lodí a ponoriek. Výsledkom rokovaní bola Washingtonská námorná zmluva, ktorú podpísali 6. februára 1922. Jej dôsledky znamenali naozajstný pogrom na bitevné lode a desiatky z nich čoskoro skončili na šrotoviskách.