uzavretie námornej dohody s Veľkou Britániou, ktorú Hitler v úlohe najväčšej námornej veľmoci obdivoval a rešpektoval, by Nemcom umožnilo zbaviť sa všetkých reštrikcií. Briti síce dlho váhali nad nemeckým návrhom, podľa ktorého by Nemecko mohlo dosiahnuť 35 % tonáže britského loďstva, ale potom dospeli k názoru, že to britskú bezpečnosť neohrozí a dohoda bola v júni 1935 podpísaná. 

Nemecko, ktoré už predtým veľmi pozorne sledovalo zámery Francúzska na prípravu stavby bitevných lodí triedy Richelieu, malo teraz voľné ruky, takže takmer v rovnakom čase spustilo vlastný projekt stavby dvojice bitevných lodí, ktoré mali byť ich protiváhou.

sesterská dvojica

Išlo o bitevnú loď Bismarck, nazvanú po „železnom“ kancelárovi Ottovi von Bismarckovi, a Tirpitz, ktorá niesla meno admirála Alfreda von Tirpitza, tvorcu nemeckej námornej stratégie spred prvej svetovej vojny. Stavba Bismarcka  začala v júli 1936 a dokončili ju v auguste 1940. Loď mala výtlak 49 500 t a jej hlavnú výzbroj tvorili štyri dvojhlavňové veže kalibru 380 mm, ktoré dopĺňalo 12 diel kalibru 150 mm a ďalšia výzbroj menších kalibrov. Poháňali ju tri parné turbíny s výkonom 138-tisíc koní, čo umožňovalo dosiahnuť rýchlosť 29 uzlov (53 km/h). Stavba Tirpitza sa rozbehla len o tri mesiace neskôr a dokončili ju vo februári 1941. Tirpitz  mala trochu väčší výtlak a výkonnejšie turbíny, takže jej rýchlosť bola až 30 uzlov (55,5 km/h). Lode po dokončení predstavovali zaujímavý cieľ pre britské bombardéry, preto boli presunuté do Baltského mora. Skúšky lodí a výcvik posádok prebiehali v Gdaňskej zátoke so základňou v Gotenhafene (Gdyňa).