špirála alebo kruh?

Pri predstave historického pohybu ako lineárneho pokroku je protiklad špirály a kruhu ako dvoch foriem civilizačného pohybu možný. Vo svete v pohybe, s ustavičnými zmenami, nie je protikladom špirály kruh, ale do seba sa zvíjajúca špirála civilizačného prepadu. Na tejto trajektórii sa dnes pohybuje Slovensko, a ak to takto pôjde ďalej, ocitneme sa na okraji civilizačného pohybu (tam už dnes sme), za ním (tam smerujeme) alebo mimo neho (sputinizujeme sa).   

je naozaj času dosť?

Je veľký, dlhý čas dejín. Existuje však aj krátky čas dejín. V slobodnom, demokratickom svete ho tvorí cyklus od volieb k voľbám. Politici, verejní intelektuáli, analytici a publicisti prijali u nás všeobecnú tézu, že do budúcich parlamentných volieb je času dosť, a po nich to opakuje aj informovaná verejnosť. Je to omyl, chyba v úvahe a v horšom prípade cesta k opakovaniu porážky. Platí to najmä pre tých, čo utrpeli v posledných voľbách kolosálnu prehru a myslia si, že všetko je v poriadku. Nie je a najmä nie sú v poriadku oni. 

Existuje mýtický príbeh o Aeneasovi, ako premeniť porážku na víťazstvo. Aeneas musel opustiť Tróju, vyroniť u kartáginskej kráľovnej Dido tri slzy, uvedomiť si celý rozsah a dosah trójskej porážky, aby ju mohol nakoniec premeniť na víťazstvo a založiť Rím. 

My nie sme Trójou, Kartágom ani Rímom, ale Vergiliov príbeh o Aeneasovi poznáme. V roku 2023 sme utrpeli strašnú porážku, čo bolo po voľbách v roku 2020 pre absolútnu väčšinu voličov s ústavnou väčšinou nepredstaviteľné. A predsa sa to stalo, navyše zásluhou víťazov v roku 2020. Matovičova a Hegerova politika bola taká hrozná, že dostatočná časť ich voličov za tri roky pustošenia usúdila, že Robert Fico, ktorého poslali v roku 2020 na politický dôchodok, bude robiť lepšiu politiku ako tí, ktorých si zvolili v roku 2020. To je desné a Hegerovo dnešné skrúšené vyplakávanie, že teraz by už vedel, ako na to, prišlo s krížikom po funuse.