okrem jeho cestopisu, v ktorom sa objavuje jedinýkrát jeho celé meno Ahmād ibn Fadlán ibn al-Abbās ibn Rāšid ibn Hammād, sa o ňom v textoch jeho súčasníkov nenašli žiadne ďalšie zmienky. Jeho zápisky z cesty sú dodnes jediným dôkazom jeho života a prameňom pre historikov, ktorí sa zaoberajú oblasťou Pontsko-kaspickej stepi.

kto bol Ibn Fadlán a ako vieme o jeho texte?

Českí humanitní vedci majú azda ešte od čias kronikára Kosmu (†1125) schopnosť písať pútavo bez toho, aby znižovali odbornú kvalitu textu. Takáto je aj knižka, ktorú vydalo české vydavateľstvo Academia o putovaní arabského cestovateľa Ibn Fadlána k Volžským Bulharom (921 – 922). Volžskí Bulhari v tom čase sídlili v oblasti sútoku Volgy (turkicky Itil) a Kamy (turkicky Čulman) a ich hlavným mestom bol Bolghar.

Knihu edične pripravil arabista Ondřej Beránek, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ Orientálneho ústavu AV ČR a venuje sa rôznym hľadiskám histórie Blízkeho východu a islamu. Okrem samotnej cesty Ibn Fadlána sú v knihe aj texty, ktoré vsádzajú cestopis do historického, kultúrneho a geografického kontextu. Editor tiež starostlivo opísal príbeh objavovania a kompletizovania Ibn Fadlánovho diela, resp. odhaľovania Ibn Fadlánových pasáží v iných knihách. Pôvodný spis, ktorý zaznamenal Ibn Fadlán, sa totiž dodnes neobjavil, čo však v prípade obdobných diel nie je nič výnimočné. V roku 1923 sa podarilo A. Z. V.  Toganovi v iránskom Mašhade, v knižnici pripojenej k svätyni imáma Rézy, objaviť rukopis s opisom Ibn Fadlánovho diela, a tak začali vznikať kritické vydania.