asi 400 metrov vpravo a trochu pod ním letelo 40 torpédových strojov. Vľavo, v tej istej vzdialenosti, ale 200 metrov nad ním letelo 51 strmhlavých bombardérov a celú formáciu chránilo 43 stíhačiek „Zero“. Zrazu sa mraky pod ním rozostúpili a Fuchida uvidel spenenú bielu líniu severného pobrežia ostrova Oahu na Havajských ostrovoch. Do cieľa, ktorým bolo hlavné kotvisko americkej  Tichomorskej flotily v Pearl Harbore, zostávala necelá polhodinka. 

Správa z prieskumného lietadla uvádzala, že na kotvisku chýbajú lietadlové lode, ale bitevné lode sú tam. Fuchida ich ráta, jedna, dve, tri,... všetkých osem, kotvia po dvojiciach pri Fordovom ostrove. Lietadlá sa blížili k cieľu. Časť strojov zamierila k obidvom letiskám na ostrove, ale hlavná formácia smerovala nad zátoku. Fuchida rádiotelegrafistovi nariadil vyslať správu všetkým strojom, aby začali útok. V éteri sa ozval dohodnutý signál: TORA! TORA! TORA! Bolo 07.49 h, keď lietadlá udreli na obidve letiská, a o niekoľko minút neskôr sa začali sypať bomby a torpéda. Začal sa japonský útok na Pearl Harbor... 

toto nie je cvičenie!

Keď Američanov v to nedeľné ráno prebudil japonský útok na Pearl Harbor, v Európe už viac ako dva roky zúrila vojna. Japonsko sa na expanziu v Indo-Pacifiku dlho pripravovalo, takže konflikt s USA nebol až taký prekvapivý. Rokovania obidvoch strán o budúcnosti Pacifiku prebiehali už dlhší čas, ale keď sa v Japonsku k moci definitívne dostali vojaci, USA v júli 1941 zastavili vývoz ropy do Japonska. Rokovania boli napokon pre neústupný postoj obidvoch strán neúspešné, takže japonský operačný zväz Kidō Butai odplával 26. novembra z kotviska Etorofu na Kurilských ostrovoch smerom k Havajským ostrovom. Zväz pod velením admirála Chūichiho Naguma pozostával z 36 lodí vrátane šiestich lietadlových. Rozhodnutie o útoku na Pearl Harbor 1. decembra formálne schválil cisár Hirohito. Kocky boli hodené.